Prepojenosť bádateľsky orientovaného vyučovania a metódy STEM sme využili aj počas realizácie aktivity Let's talk STEM, ktorá bola oficiálne registrovanou aktivitou uskutočnenou pri príležitosti Európskeho dňa jazykov. Let's talk STEM sme realizovali v piatom ročníku s hlavnou materiálnou pomôckou - robotickými stavebnicami Lego WeDo 2.0, ktoré sú najideálnejšie pre získanie základov robotiky a programovania u žiakov nižších ročníkov druhého stupňa.
V deviatom ročníku sme vsadili na úrovňou najzložitejšie LEGO robotické súpravy Lego Mindstorms EV3. Ústrednou témou bola stavba Zeme a jej jednotlivé tri vrstvy, ktoré sme od seba odlíšili farbou vyjadrujúcou teplotu danej vrstvy Zeme.
Prvou úlohou žiakov bolo vyrobiť podložku predstavujúcu jednotlivé vrstvy. Žiaci triedy 9.A a rovnako aj 9.B sa rozdelili do troch skupín. Po zostrojení základných robotických modelov bolo ich úlohou naprogramovať svojho robota tak, aby presunul lego kocky príslušnej farby na vrstvu Zeme s rovnakou farbou. Použitá farba kocky a rovnaká farba vrstvy Zeme na robotickej podložke vyjadrovala jej teplotu. Po zvládnutí stanovenej čiastkovej problémovej úlohy bolo úlohou všetkých troch tímov zosúladiť svoje programy a robotov tak, aby vytvorili jeden tím a jeden po druhom presunuli kocky danej farby do príslušnej vrstvy Zeme v čo najrýchlejšom čase.
Bádateľsky orientované vyučovanie malo formu štruktúrovaného bádania s využitím skupinovej organizačnej formy práce žiakov. Súčasťou našich STEM hodín bolo formatívne hodnotenie, ktoré je nevyhnutné pri využívaní bádateľsky orientovaného vyučovania a metóde STEM a pre vyučujúceho predstavuje základný pilier sumatívneho hodnotenia. Prostredníctvom sebahodnotiacich kariet nám žiaci poskytli okamžitú informáciu, okamžitú spätnú väzbu o zvládnutí a pochopení preberaného učiva. V sebareflexnej karte žiaci označili jednu z troch úrovní zvládnutia učiva - samostatne, s pomcou učiteľa, resp. zatiaľ tomu nerozumiem.
Zaujímalo nás či vedia vymenovať základné vrstvy Zeme v slovenčine, v anglickom jazyku, vedia charakterizovať jednotlivé vrstvy Zeme z hľadiska teploty, používať príkazy zo zelenej palety, používať senzory pre spustenie programu, popísať vytvorený program v slovenčine a v anglickom jazyku.
Sme radi, že uvedené triedy si hravo poradili so zadanou úlohou nielen z hľadiska robotiky a programovania, ale zvládli aj preberanú tému biológie a navyše im metóda CLIL zaradená do vyučovania nejazykového predmetu nespôsobuje ťažkosti a vedia takmer plynulo reagovať na otázky ako v slovenčine, tak aj v cudzom jazyku, čo je hlavným zmyslom vyučovania cudzích jazykov a ich uplatnenia v každodennom živote.
