V 6. ročníku sme dokončili analýzu pôdnych vlastností so zameraním na teplotu pôdy ako jedného z hlavných faktorov ovplyvňujúcich stanovenie agrotechnického termínu výsevu a výsadby s potvrdením stanovenej hypotézy a predpokladu, že teplota pôdy závisí od hĺbky pôdy pod povrchom, pričom vo väčšej hĺbke je teplota stálejšia.

Počas druhej a tretej extra hodiny sme pozorovali bunkové organely rastlinnej a živočíšnej bunky.

Tieto demonštrované experimenty boli zamerané na porovnanie bunkových rozdielností z hľadiska štruktúry bunky ako aj z hľadiska spôsobu výživy.
Pozorovaním epidermy pokožky cibule a trvalých preparátov ľudských tkanív mali žiaci možnosť nahliadnuť do bunkového mikrosveta s cieľom poukázať na skutočnosť, že bunky tvoria každý jeden orgán rastlinného a živočíšneho tela ako aj človeka. Pozorovaním mikroskopických preparátov vybraných tkanív človeka a pletív cibule žiaci zistili, že bunky približne rovnakého tvaru, veľkosti a funkcie vytvárajú u rastlín pletivá a u živočíchov a človeka tkanivá a preto je nevyhnutné pochopiť systém fungovania organizmu až na bunkovej úrovni.

Prvá extra hodina BIO v 8. ročníku bola venovaná bunkovému dýchaniu. Nakoľko táto hodina bola plánovaná ako otvorená hodina pre žiakov 8. ročníka, skupina žiakov, ktorá tento experiment realizovala ešte počas prezenčného vyučovania v škole, sa ujala slova a s využitím vrstovníckeho vyučovania prezentovala svojim spolužiakom uvedený pokus. Spolu s demoštráciou pokusu sme zistili, že kvasinky, ktoré boli hlavným biologickým materiálom experimentu, začínajú svoju biologickú činnosť až po dodaní cukru, kedy najskôr dôjde k poklesu teploty a následne k jej uvoľneniu do prostredia. Pre získanie údajov o teplote sme použili laboratórny systém Vernier, interfejsovú jednotku LabQuest2 a senzor teploty.

Druhá a tretia extra hodina bola zameraná na biológiu človeka. Cieľom hodiny bolo naučiť, že krvný tlak je jeden z najdôležitejších ukazovateľov funkčného kardiovaskulárneho systému človeka a je to vlastne sila, ktorou krv pôsobí na stenu tepien. Pozornosť sme upriamili aj na tzv. SAT - stredný arteriálny tlak, ktorý je meradlom toho, či sa do životne dôležitých orgánov, ako mozog, srdce a obličky dostáva dostatok krvi. Po stanovení hypotézy a predpokladu sme spoločne so žiakmi určili pomôcky pre realizáciu experimentu a opísali spôsob merania tlaku pomocou digitálneho laboratórneho systému Vernier. Veríme, že v dohľadnej dobe si budú môcť žiaci tieto pomôcky aj reálne na hodinách biológie vyskúšať.

Poslednú extra hodinu BIO v roku 2020 sme medzipredmetovo prepojili s obsahovým zameraním predmetu fyzika. Sila je fyzikálna veličina meraná v newtonoch. Sila stisku ruky sa využíva v medicíne na zistenie funkčného stavu svalového tkaniva a vyšetruje sa ručným dynamometrom. Podľa oficiálnych údajov je priemerná sila stisku ruky u chlapcov vo veku 15 - 18 rokov približne od 390 - 490 N a u dievčat 290 - 390 N, pričom sa predpokladá v priemere o 50 N váčšia sila v dominantnej ruke.
Analýzou nameraných údajov bolo úlohou žiakov charakterizovať dominantnú ruku pri demonštrovanom pokuse a vysvetliť, za akých podmienok je sila stisku pravej a ľavej ruky približne rovnaká.