Medzipredmetové prepojenie predmetov biológia a tvorba životného prostredia nám umožnilo sústrediť sa na vlastnosti najvrchnejšej časti zemskej kôry, ktorá poskytuje rastlinám živiny a vodu. Zamerali sme sa na pôdu a jej vlastnosti.

Počas prvej extra hodiny v 6. ročníku sme sa zoznámili so sensorom pH, pomocou ktorého sme otestovali niekoľko vzoriek pôdy. Po úvodnom objasnení pojmu pH ako hodnoty, ktorá nám určuje kyslosť či zásaditosť roztoku, žiaci zistili, že pH pôdy je možné stanoviť minimálne tromi spôsobmi. Najjednoduchším spôsobom je identifikácia pomocou burín, ktoré rastú na danom pozemku. Ak sa na pozemku darí napr. prasličke roľnej, alebo skorocelu, pôda vykazuje kyslú reakciu. Naopak, prítomnosť horčice poľnej či ďateliny indikuje zásaditú pôdu. Druhým spôsobom je využitie indikačných papierikov so škálou pH od 0 - 14.

Najpresnejším spôsobom však ostáva použitie laboratórneho systému a senzoru pH.

Žiaci už na základe predchádzajúcich nadobudnutých poznatkov poľahky stanovili materiálne pomôcky potrebné na experimentálnu úlohu a pomocou demonštrácie experimentu sme namerali pH pôdnych vzoriek, ktoré sa pohybovalo v neutrálnych hodnotách, čo sú hodnoty 6 - 7 a sú optimálne pre pestovanie väčšiny poľnohospodárskych plodín a zeleniny.

Druhá extra hodina bola venovaná stanoveniu vlhkosti pôdy. Voda je nevyhnutnou podmienkou rastu a vývoja rastlín a patrí medzi najdôležitejšie vegetačné faktory. Cieľom experimentu bolo pochopiť, že vlhkosť pôdy a obsah vody v pôde závisí od jedného z hlavných pôdotvorných činiteľov, od materskej horniny, na ktorej pôda vznikla. V našom pokuse sme použili tri nádoby, na dno ktorých sme umiestnili:
do prvej nádoby piesok,
do druhej veľké kamene,
do tretej nádoby malé kamene.
Na toto "podložie" sme nasypali zeminu a naliali rovnaké množstvo vody. Do našej zbierky pribudol nový senzor na meranie pôdnej vlhkosti. Úlohou žiakov bolo predpokladať, či úrovne výšky vody budú rovnaké alebo rozdielne a zdôvodniť svoj predpoklad. Žiaci správne predpokladali rôzne hladiny vody, čo sme demonštráciou experimentu aj potvrdili.

Počas tretej extra hodiny sme pokračovali v skúmaní vlastností pôdy so zameraním na teplotu pôdy. V úvodnej časti hodiny sme žiakom položili dve problémové otázky a to, ako rastliny spoznajú, kedy majú na jar začať rásť a ako poľnohospodári zistia, kedy je bezpečné na jar zasiať obilie. Pre zostavenie experimentu sme použili interfejsovú jednotku LabQuest2 a tri senzory teploty. Nádobu sme naplnili pôdnym substrátom a spravili do nej tri otvory pre tri senzory teploty. Odmerali sme hĺbku pôdneho substrátu, do ktorej sme umiestnili teplotné senzory. Pre simulácu svetelného žiarenia sme použili stolovú lampu. Žiaci predpokladali zmenu teploty v závislosti od hĺbky merania a poradie zmeny teploty v pôde odôvodnili na základe získaných poznatkov, že teplota pôdy závisí od hĺbky pôdy pod povrchom, pričom vo väčšej hĺbke je teplota stálejšia.

Tri extra novembrové bio hodiny v ôsmom ročníku mali široké zameranie od jednobunkových organizmov cez rastliny až po človeka.

Mikroskopické pozorovanie črievičky veľkej upevnilo naše vedomosti o nádhernom mikroskopickom svete pod mikroskopom a dokonalom systéme najznámejšieho prvoka - črievičky veľkej.

Druhá extra hodina bola zameraná na záchranu našich životov dýchaním z úst do úst. Na realizáciu experimentu sme využili senzor plynného O2 a mikroténový sáčok, do ktorého sme po troch hlbokých výdychoch a nádychoch vydýchli vzduch z pľúc. Pri opakovaní experimentu sme pred výdychom vzduchu do sáčku zadržali vzduch na približne 30 sekúnd. Zistili sme, že vo vydýchnutom vzduchu je stále dostatočné množstvo kyslíka, čo potvrdzuje opodstatnenosť dýchania z úst do úst pri záchrane života.

V nadväznosti na obsahové zameranie biológie 8. ročníka sme poslednú extra hodinu bio venovali pohybu a dráždivosti rastlín. Rastliny na rozdiel od živočíchov nie sú schopné aktívneho lokomočného pohybu a ich pohyb je obmedzený na jednom mieste. Napriek tomu sa pohybujú. Ide predovšetkým o rastový pohyb a ohybový pohyb. Vďaka senzorom, ktorými je naše biologické laboratórium vybavené, vieme zaznamenávať aj tento pohyb. Spolu so žiakmi sme navrhli dlhodobejší experiment zaznamenávania pohybu rastlín použitím detektoru pohybu. Podstatou je využitie ultrazvukových vĺn a ako žiaci správne určili, ide o využitie ultrazvukového senzora, ktorý je im známy aj z predchádzajúcich hodín robotiky a programovania.