Zamerali sme sa na ich dýchanie a podmienky, ktoré sú nevyhnutné pre priebeh tohto základného životného procesu.

Prvé extra hodiny v mesiaci október v 6. ročníku sme cibrili potrebné digitálne zručnosti, ktoré žiaci potrebujú pre prácu nielen s digitálnym laboratórnym systémom, ale aj s príslušnými aplikáciami - LabQuest Viewer a Graphical. Tieto aplikácie umožňujú žiakom, pracujúcim výlučne v skupinách, kontrolu, ovládanie obrazovky interfejsovej jednotky a sledovanie priebehu experimentu. Využívanie aplikácií súbežne s digitálnym laboratórnym systémom umožňujú nezávislú analýzu získaných údajov všetkými žiakmi v skupine a nasledovné vzájomné porovnanie a vyvodenie všeobecných záverov, potvrdenie, resp. vyvrátenie hypotézy a predpokladu stanovených pred samotným experimentom.

Skupinová práca zároveň umožňuje žiakom rozvoj požadovaných praktických, digitálnych, ako aj sociálnych zručností, nakoľko túto formou vyučovania sme si zvolili preto, aby si žiaci navzájom vymieňali svoje úlohy pri realizácii experimentu a boli tak plnohodnotnou náhradou v prípade chýbajúceho člena tímu.

Poslednú októbrovú extra hodinu biológie sme využili na získanie spätnej väzby od žiakov. Ich nadobudnuté digitálne zručnosti sme si overili pri realizácii konkrétneho praktického experimentu, dôkazu alkoholového kvasenia. Pri fermentácii kvasiniek bez prístupu vzduchu dochádza pôsobením enzýmov kvasiniek k rozkladu jednoduchých sacharidov na oxid uhličitý a alkohol. Pri tomto biochemickom procese sa rozkladajú rôzne typy sacharidov, ktoré využívajú kvasinky pre svoju výživu. Úlohou žiakov bolo pozorovanie vzniku oxidu uhličitého pri procese kvasenia. Tento experiment sme realizovali aj v 8. ročníku, avšak zamerali sme sa nielen na produkciu CO2, ale aj dôkaz uvoľnenia energie do prostredia.

Zistili sme, že pri fermentácii kvasiniek naozaj dochádza k nárastu koncentrácie uvoľneného CO2 do prostredia, ale zároveň sa do prostredia uvoľňuje energia. Ako je zrejmé z grafu pri na začiatku kvasenia došlo ku krátkodobému poklesu teploty prostredia, čo je dôsledkom využitia tepla na zahájenie chemickej reakcie a následne sa teplo uvoľnilo do prostredia biokomory.

Okrem metabolizmu kvasiniek sme sa v 8. ročníku zamerali aj na metabolizmus rastlín, konkrétne semien rastlín. Našou úlohou bolo meranie biologickej aktivity semien šošovice pri rôznych podmienkach (suché, po namočení, po schladení semien, po opätovnom zahriatí na izbovú teplotu).

Zistili sme, že suché semená šošovice neprejavovali žiadnu biologickú aktivitu a pre naštartovanie bolo potrebné semená namočiť. Po namočení semená okamžite začali dýchať, čo sa prejavilo zvýšenou produkciou oxidu uhličitého. Ochladenie semien znížilo biologickú aktivitu, avšak nezastavilo ju úplne a zahriatie spôsobilo okamžité zvýšenie CO2, čo znamenalo opätovné naštartovanie metabolizmu. Tieto údaje nám poskytujú dôležitú informáciu o tom, že semená strukovín je možné vysievať už v apríli a neskoré jarné mrazíky znášajú pomerne dobre. Zároveň je potrebné si uvedomiť fakt, že pred samotným výsevom je potrebné semená namočiť, aby napučali.

Posledná prezenčná hodina bola zameraná na upevňovanie vedomostí a zručností používania digitálneho laboratórneho systému a na prípravu otvorených extra hodín biológie pre ostatných žiakov nižšieho stredného vzdelávania na našej škole. Žiaci rozdelení do štyroch skupín realizovali štyri rozdielne experimenty (fotosyntéza a dýchanie rastlín, dýchanie semien šošovice, alkoholové kvasenie) súbežne s prípravou prezentácií, aby boli "dokonale" pripravení na svoju úlohu učiteľov (vrstovnícke vyučovanie).

Veríme, že si naši žiaci opísané hodiny užili, ich aktivita im priniesla dlhodobejšie poznatky o biologickom svete a že pripravené otvorené hodiny budeme môcť čo najskôr realizovať opäť prezenčnou formou výučby.