To nám umožňuje nielen rozvoj prírodovednej gramotnosti prostredníctvom bádateľsky orientovaného vyučovania, ale aj využívanie CLIL metódy, aj keď táto metóda je čiastočne využívaná aj vo vyučovaní šiestackej triedy.

Uvedené extra hodiny boli tematicky prispôsobené obsahovému štandardu učiva biológie v danom ročníku a predstavujú nadstavbu a rozšírenie učiva.

Spoločnou témou prvej hodiny v oboch projektových triedach bol úvod do problematiky prírodovednej gramotnosti a vedeckého prístupu k získavaniu poznatkov a informácií stanovením hypotézy ako všeobecne známeho faktu a vlastného predpokladu, realizovaného skúmaním a pokusom, analýzou získaných výsledkov a ich následným zovšeobecnením.

Rozvoj praktických zručností budeme aj v tomto školskom roku podporovať priamou implementáciou digitálneho laboratórneho systému do extra hodín biológie.

Digitálny mikroskop a rozvoj jemnej motoriky pri príprave mikroskopických preparátov dominovali v šiestackych extra hodinách. Po úvodnom oboznámení sa so základmi mikroskopovania, jednotlivými časťami mikroskopu, ich funkciou, súpravami a potrebným vybavením pre mikroskopovanie, sme jednoduchým spôsobom zistili a dokázali, že mikroskop je optické zariadenie, ktoré pozorovaný objekt zväčšuje a obraz zväčšeného objektu je pri pozorovaní mikroskopom prevrátený. Žiaci pozorovali vystrihnuté písmeno "a" najprv voľným okom a pomocou lupy. Ďalším krokom bolo pozorovanie písmena pod mikroskopom. Po zvládnutí tejto nenáročnej úlohy sme začali skutočné biologické skúmanie.

Prvou našou aktivitou bolo pozorovanie kvasiniek digitálnym mikroskopom. Po získaní teoretických poznatkov, ktoré sme žiakom trochu sťažili začlenením CLIL metódy, sme pristúpili k samotnej príprave mikroskopického preparátu. V kadičke sme zmiešali malé množstvo kvasníc s vlažnou vodou a pridali trochu cukru. Po premiešaní sa na povrchu kadičky vytvorila hnedá pena, z ktorej sme odobrali vzorku a rozotreli ju na podložnom sklíčku. Pozorovaním žiaci potvrdili hypotézu, že kvasinky sú jednobunkové organizmy, ktoré sa rýchlo rozmnožujú. Ich predpoklad, že aj telo kvasiniek druhu Saccharomyces cerevisiae, ktoré sa používajú pri pečení chleba, bude tvorené jednou bunkou, sa potvrdil.

Počas októbrových extra hodín v 6. ročníku budeme pokračovať v skúmaní života kvasiniek a ich metabolizmu pomocou senzora plynného CO2 a senzora na meranie teploty. Základné životné procesy organizmov, medzi ktoré patrí aj prijímanie potravy a dýchanie, sú úvodným tematickým celkom biológie v 8. ročníku.

Fotosyntéza je najdôležitejšia chemická reakcia prebiehajúca v zelených častiach rastliny. Jej prioritným produktom je vzniknutý cukor - glukóza, ktorá predstavuje pre rastlinu "potravu". Odpadovým (vedľajším) produktom, je jeden z dýchacích plynov, ktorý priamo ovplyvňuje existenciu organizmov na svete - kyslík. Bunkové dýchanie je proces opačný k fotosyntéze a výsledkom tejto chemickej premeny je druhý dýchací plyn - oxid uhličitý.

Ako tieto dva uvedené deje prebiehajú v rastlinách, v podmienkach dňa a noci, ako navzájom súvisia a aká je rýchlosť chemickej reakcie, boli stredobodom pozornosti našich extra bio hodín v ôsmom ročníku. Priame nasadenie digitálneho laboratórneho systému v tejto vybranej triede nespôsobovalo žiadne problémy. Žiaci okrem výborných digitálnych zručností disponujú aj základnými vedomosťami a skúsenosťami s používaným digitálnym systémom.
Z nameraných údajov a získaného grafu sme zistili, že pokiaľ na listy dopadá svetlo, koncentrácia kyslíka v biokomore sa zvyšovala. Naopak, po zamedzení prístupu svetla došlo k poklesu koncentrácie O2 a zvyšovaniu koncentrácie CO2.
Ak teda dopadlo na listy rastliny dostatok svetla, produkcia kyslíka pri fotosyntéze prevýšila jeho spotrebu bunkovým dýchaním. Pri nedostatku svetla sa však procesom fotosyntézy nestačil nahrádzať kyslík spotrebovaný pri bunkovom dýchaní a preto koncentrácia kyslíka v nádobe postupne klesala.

Aj ďalšie októbrové hodiny biológie v ôsmom ročníku zameriame na dýchanie a preskúmame, ktoré podmienky musia byť splnené, aby semená rastlín začali dýchať.