Hoci je črievička veľká jednoduchým prvokom, jej bunková štruktúra a organely predstavujú jeden z najkomplikovanejších systémov umožňujúcich realizáciu všetkých základných životných procesov.

Počas ďalších dvoch extra hodín sme pokračovali v skúmaní vody a spôsobov stanovenia jej čistoty, alebo na druhej strane, znečistenia. pH vody je ďalším z radu indikátorov určujúcich biologickú čistotu vody. Hodnota biologicky čistej prírodnej vody sa pohybuje v rozpätí 5 - 9, avšak dôležitým faktom je, že pre upravenú pitnú vodu táto hodnota musí byť okolo 7.

Pre stanovenie pH vody sme použili (už z predchádzajúcich hodín) nám dobre známy digitálny laboratórny systém a materiálne vybavenie experimentu pozostávalo z interfejsovej jednotky LabQuest2 a senzora pH. Toto meranie je veľmi rýchle, nakoľko hodnotu pH vieme určiť okamžite po vložení senzora do vodného roztoku.

Okrem digitálneho senzora sa žiaci oboznámili aj s určovaním pH vodného roztoku pomocou indikátorových papierikov a roztokov, ktorými disponujeme v našej odbornej učebni biológie. Okamžite po návrate do školy zameriame naše extra hodiny biológie práve na praktické prevedenie týchto experimentov, ako aj všetkých experimentov, ktoré doposiaľ mali žiaci len demonštrované učiteľom.

V 8. ročníku sme sa venovali aktuálnemu počasiu, ktoré je v týchto dňoch naozaj typicky zimné. Prvé dve hodiny sme realizovali prieskum pocitovej teploty, tzv. "Wind Chill", pomocou svojich mobilných telefónov s príslušnou aplikáciou predpovede počasia a využitím online Wind Chill kalkulátora (https://www.calculator.net/wind-chill-calculator.html). Jediné údaje, ktoré sú potrebné k výpočtu, je aktuálna teplota vzduchu a sila vetra. Bolo zaujímavé pozorovať, že hoci sa teplota vzduchu pohybovala tesne pod bodom mrazu, túto teplotu sme kvôli silnému vetru pocitovo vnímali o 5 až 7 stupňov nižšie. Dôvodom bol predovšetkým fakt, že vietor nám "odfukuje" tenkú vrstvu ohriateho vzduchu, ktorú si ľudské telo začne vytvárať v prostredí s nižšou ako telesnou teplotou. Výsledkom je pocit väčšieho chladu ako je chlad, ktorý zodpovedá teplote vzduchu.

Okrem prieskumu pocitovej teploty práve v týždni, kedy našim územím prechádzal veľmi chladný front sprevádzaný silným vetromm sme sa zamerali aj na laboratórne stanovenie pocitovej teploty pomocou digitálneho laboratórneho systému.

Princíp experimentu spočíva vo využití dvoch teplotných senzorov, z ktorých jeden meria vplyv vetra na telesnú teplotu ľudského tela a druhý teplotný senzor meria vplyv vetra na teplotu vzduchu. Na simuláciu vetra je potrebný ventilátor a na simuláciu telesnej teploty ľudského tela uzavretá kadička naplnená teplou vodou.

Poslednú januárovú extra hodinu sme v 8. ročníku zamerali na prípravu otvorených hodín. Cieľom druhého kola otvorených hodín biológie bude biológia človeka so zameraním na obehovú sústavu človeka - krvný tlak, srdcovú frekvenciu a svalovú sústavu človeka - silu stisku, ktorá sa v medicíne využíva predovšetkým pri diagnostike svalovej činnosti človeka, napr. pri svalovej dystrofii či iných poruchách a ochoreniach.

Dúfame, že pripravené otvorené hodiny sa nám podarí uskutočniť počas realizácie hlavnej aktivity projektu s názvom "Digitálny laboratórny systém ako nástroj rozvoja prírodovednej gramotnosti" bez nutnosti jeho prolongácie. Tá bude nevyhnutná v prípade, že nedôjde k prezenčnej forme výučby a naši žiaci budú vzdelávaní aj naďalej výlučne dištančne z domu.