Vodné živočíchy dýchajú kyslík rozpustený vo vode. Ako primárny zdroj žiaci určili vodné rastliny, v ktorých prebieha fotosyntéza. Druhým spôsobom, ktorým sa kyslík dostane do vody je difúzia zo vzduchu.

Nakoľko šiestaci ešte nemajú predmet chémia zaradený do svojho týždenného rozvrhu, bolo potrebné im tento chemický proces priblížiť.

Na demonštráciu nám stačila horúca voda a vrecko ovocného čaju. Difúzia kyslíka zo vzduchu do vody prebieha presne rovnako. Ide o samovoľný prechod častíc z prostredia s vyššou koncentráciou do prostredia s nižšou koncentráciou rovnako, ako keď sa z čajového vrecúška zaliateho horúcou vodou začnú postupne uvoľňovať farbivá do vody.

Cieľmi uvedených hodín bolo poukázať na skutočnosť, že rozpustnosť kyslíka vo vode závisí od teploty vody a rýchlosť difúzie, ktorou sa kyslík dostáva do vody zo vzduchu závisí od veľkosti povrchu, cez ktorý k difúzii dochádza.

S teplotou vody je prepojená ďalšia fyzikálna veličina, ktorou je hustota vody. Voda má najvyššiu hustotu pri 4°C. Zmenu koncentrácie rozpusteného kyslíka po prevarení sme demonštrovali prostredníctvom využitia edukačného videodkumentu, v ktorom bol použitý laboratórny systém Vernier, konkrétne interfejsová jednotka LabQuest 2, senzor rozpusteného kyslíka a senzor merania teploty. Prvá časť experimentu bola zameraná na zistenie množstva rozpusteného kyslíka v studenej vode. Opätovné meranie kyslíka rozpusteného vo vode bolo spustené po ohriatí vody v rýchlovarnej kanvici a jej následnom ochladení pod 50°C.
Na základe dostupných údajov z experimentu sme mohli zistiť, že množstvo rozpusteného kyslíka vo vode narastá s postupne sa znižujúcou teploty vody. Zároveň sme zistili, že čím je väčší povrch vodnej hladiny, cez ktorý môže dochádzať k difúzii, tým je koncentrácia kyslíka vo vode vyššia.

Získané vedomosti a potrebnú spätnú väzbu o pochopení učiva a jeho osvojení sme u žiakov overili prostredníctvom pripraveného dotazníka v Google Formulároch.

Počas poslednej frebruárovej extra bio hodiny v 6. ročníku sme pozornosť zamerali na dva procesy, ktoré prebiehajú v rastlinách a do porovnania sme dali fotosyntézu vs. dýchanie.

Cieľom hodiny bolo osvojenie si základných faktov, ktoré s týmito opačnými procesmi súvisia.

Prostredníctvom jednoduchého experimentu sme zisťovali, či rastliny skutočne dýchajú, za akých podmienok prebieha fotosyntéza a čo je výsledkom týchto reakcií. Na demonštráciu experimentu sme použili edukačné video z dielne autorov videí Bio Logicky, v ktorom využili merací systém Vernier a senzory plynného kyslíka a oxidu uhličitého.
Náš predpoklad sa potvrdil. Počas fotosyntézy došlo k nárastu koncentrácie kyslíka ako vedľajšieho produktu reakcie. Zamedzením prístupu svetla začali rastliny dýchať, došlo k nárastu koncentrácie oxidu uhličitého v prostredí biokomory, nakoľko vyprodukovaný kyslík rastlina použila na proces dýchania.

8. ročník

Spirometria je metóda, ktorú využívajú lekári na zistenie vitálnej kapacity pľúc. Vitálna kapacita pľúc je definovaná ako objem vzduchu, ktorý vytlačíme z pľúc po maximálnom nádychu následným maximálnym výdychom.

Pomocou spirometrie vie lekár zistiť, či sú pľúca zdravé alebo trpia reštrikčnou, či obštrukčnou chorobou (pľúcna fibróza alebo astma). Vyšetrenie je veľmi jednoduché a aj v podmienkach dištančného vzdelávania sme si prostredníctvom edukačného videa vysvetlili základný princíp merania, na uskutočnenie ktorého využijeme merací systém Vernier (interfejsová jednotka, spirometer, svorka na nos).
Namerané hodnoty sú individuálne a závisia od veku, výšky, rasy a pohlavia, pričom všeobecne platí, že výsledok je v normále, ak je percento predpokladanej hodnoty 80% a viac.

Druhá hodina bola zameraná na upevnenie a overenie vedomostí, ktoré žiaci získali predovšetkým počas dištančného vzdelávania na extra hodinách biológie. Dotazník s dvanástimi otázkami, ktorý žiaci vypĺňali sa zameriaval na identifikáciu senzorov využívaných pri bio experimentoch a ich použitie v konkrétnych experimentoch.

Zadania otázok spolu s vyhodnotením žiackych odpovedí nájdete v priloženej Adobe Spark Page prezentácii:

Poslednou februárovou extra bio hodinou v 8. ročníku sme začali súbor hodín a experimentov s využívaním pH senzora, v ktorých budeme pokračovať aj počas marcových extra hodín.

Prvým zo súborov experimentov je stanovenie pH nápojov. Zaujímalo nás, či nápoje, ktoré bežne denne pijeme sú zdravé pre náš organizmus. Zistili sme, že všetky vzorky bežných nápojov okrem vody, patrili medzi slabé až silné kyseliny a myslíme si, že nie sú vhodným každodenným nápojom, nakoľko môžu spôsobovať acidózu organizmu a s ňou spojené ďalšie následné ochorenia.

Voda je neutrálnym roztokom, tvorí prirodzenú súčasť organizmov a preto by mala byť súčasťou každodenného jedálnička.