Tento dotazník sme žiakom rozdali dvakrát a to pred a po uvedených aktivitách, s cieľom zistiť osvojenie poznatkov a ich porovnanie s vedomosťami pred realizáciou experimentov. Otázky v dotazníku boli jednoducho formulované a úlohou žiakov bolo označiť, či dané vyjadrenie je pravda alebo lož.

Počas ďalších dvoch extra hodín sme sa zamerali na biologickú činnosť semien strukovín a ich metabolizmus pri rôznych podmienkach.

Najprv sme porovnávali biologickú aktivitu suchých a namočených semien, pričom, ako správne žiaci predpokladali, k dýchaniu semien dochádza až vtedy, keď majú zabezpečený jeden zo základných faktorov svojej existencie a to vodu. Žiaci správne definovali základné podmienky klíčenia semien rastlín medzi ktoré zaradili vodu, teplotu a vzduch a po vyklíčení rastliny a vytvorení klíčnych lístkov doplnili tieto faktory aj o slnečné žiarenie, potrebné pre správny priebeh fotosyntézy.

Na dôkaz biologickej činnosti semien strukovín sme využili interfejsovú jednotku a senzor plynného CO2.

Následne sme experiment rozšírili o ďalšie dve podmienky a to zmrazenie semien a ich následné zahriatie na izbovú teplotu. Ako správne viacerí žiaci predpokladali, po zmrazení sa biologická činnosť semien (ich dýchanie) spomalila a po opätovnom zahriatí na izbovú teplotu sa dýchanie zintenzívnilo. Rovnaký proces prebieha aj počas výsevu prvých jarných plodín a prízemných mrazoch, ktoré sú pre skoré jarné mesiace typické.

V nadväznosti na klíčenie semien a postupný rast a vývin novej rastliny, sme sa počas poslednej extra hodiny biológie zamerali na pohyb rastlín. Žiaci na problémovú otázku, či sa rastliny pohybujú, na základe svojich doterajších skúsenosti, odpovedali rôzne. Vznikli dve skupiny protichodných názorov. Pravdu mala skupina žiakov, ktorí správne predpokladali, že rastliny sa počas svojho života pohybujú aj keď nemôžeme hovoriť o aktívnom lokomočnom pohybe z jedného miesta na druhé, ale predovšetkým o rastovom pohybe, prípadne o pohybe geotropickom, či fototropickom. Po objasnení týchto dvoch príkladov pohybu rastliny sme navrhli zostavenie experimentu s využitím digitálneho laboratórneho systému, senzora na meranie vzdialenosti a interfejsovej jednotky. Na simuláciu striedania dňa a noci by sme počas experimentu navrhli použitie lampy s použitím senzora vzdialenosti, nakoľko pohyb rastlín je voľným okom neviditeľný, ale pomocou tejto meracej techniky ho vieme nielen dokázať, ale aj zdokumentovať.

V ôsmom ročníku bol hlavným senzorom, ktorý sme používali, resp. demonštrovali jeho použitie, pH senzor.

Počas prvej hodiny sme dokončili analýzu výsledkov pH vybraných nápojov a navrhli spôsoby, ako získať pôdny roztok pre ďalšie využitie pH senzora. Tentokrát v spojitosti s dôležitou vlastnosťou pôdy, s pH pôdy. Zistili sme, že pre väčšinu poľných plodín a zeleniny je najvhodnejšie neutrálne pH, nakoľko poskytuje životné podmienky pre rôzne užitočné mikroorganizmy v pôde a ich biologickú aktivitu, ktorej výsledkom je obohatenie pôdy o živiny a tvorba humusu.

Súbor experimentov s využitím pH senzoru sme ukončili meraním pH prírodných vôd, ktoré sa pohybuje pre biologicky nezávadnú a životnému prostrediu neškodiacu vodu v rozpätí 5 - 9.
Spätnú väzbu o získaných vedomostiach žiakov sme získali vyhodnotením krátkeho testu v prostredí videokonferenčnej aplikácie Webex.