Cieľom hodiny bolo nielen pozorovanie pohybu črievičky a stavby jej tela, ktoré je dokonalým systémom, zabezpečujúcim všetky základné životné procesy bunky, ale aj podpora ekologického povedomia žiakov. Mikrobiologické zloženie vody odzrkadľuje jej kvalitu a čistotu. Čím viac mikrooganizmov je identifikovaných vo vode, tým je voda viac znečistená. Naopak prítomnosť makrosveta v okolí vody a v jej prostredí indikuje jej chemickú a biologickú čistotu.

Realizáciou tejto extra hodiny sme podoprili rozvoj praktických zručností žiakov pri práci s mikroskopom, prípravou mikroskopického preparátu, ako aj samotné skúmanie, experimentovanie a pozorovanie a následné potvrdenie či nepotvrdenie hypotézy a stanoveného predpokladu a na základe analýzy zovšeobecnenie výsledkov pozorovania.

Extra hodina v 8. ročníku sa rovnako niesla v duchu mikrosveta, avšak posunuli sme sa v biologickej hierarchii trochu vyššie, a to k mikroskopickým hubám a kvasinkám. Témou hodiny bolo kvasenie a metabolizmus kvasiniek s cieľom poukázať na skutočnosť, že pri kvasení dochádza k zahriatiu roztoku a odovzdaniu tepla do okolia. Z klasických hodín biológie a chémie sme využili teoretické poznatky o tom, že pri biologickej činnosti kvasníc dochádza k tzv. fermentácii, čiže kvaseniu, pri ktorom vzniká oxid uhličitý a etanol. Práve uvoľnený CO2 je zodpovedný napríklad za kysnutie cesta. Pri tomto deji sa zároveň rozkladajú rôzne typy sacharidov, ktoré môžu následne predstavovať výživu pre kvasinky.

Na realizáciu experimentu sme použili digitálny laboratórny systém, interfejsovú jednotku a senzor plynu CO2. Samotný metabolizmus kvasníc sme naštartovali pridaním cukru do pripraveného roztoku vody a kvasníc. Na základe získaných nameraných údajov sme zistili, že pred podaním cukru ostala teplota roztoku s kvasinkami stála a teda nezačala žiadna biologická činnosť. Po pridaní cukru došlo najprv k poklesu teploty (rozpustenie cukru je endotermický dej a zároveň kvasinky potrebovali energiu na naštartovanie svojho metabolizmu). Neskôr však začala teplota roztoku stúpať. Tento nárast spôsobilo prebiehajúce alkoholové kvasenie.

Ďalšie extra hodiny biológie vzhľadom na situáciu, ktorej sme v tom čase začali naplno čeliť a prerušeniu vyučovania od 16. marca 2020 do 29. marca 2020 na základe usmernenia ministerky školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 12. marca 2020 prebiehali v domácom prostredí s využitím online aplikácie vzdelávacieho prostredia G-Suite for Education Google Classroom a profesionálneho korporátneho softvérového riešenia na videokonferencie - Webexu.

V oboch ročníkoch sme extra "homeschool" hodiny tematicky zladili a pokračovali štúdiom a pozorovaním mikrosveta. V 6. ročníku dominovali vírusy a baktérie. Žiaci sa prostredníctvom interaktívnej lekcie oboznámili zo základnými vlastnosťami vírusov, stavbou tela vírusu a jeho spôsobom rozmnožovania. Prostredníctvom tejto hodiny spoznali niektoré ľudské choroby zapríčinené vírusmi a spôsob, akým vírusy ovplyvňujú hostiteľskú bunku. Svoje získané vedomosti si mohli overiť v pripravenom kvíze. Na základe spätnej väzby nás teší, že ich skóre sa pohybovalo v rozpätí 75 - 100%.

Život bunky prežili počas extra hodiny v 3. marcovom týždni naši ôsmaci, ktorí sa prostredníctvom interaktívnej lekcie oboznámili so základnou jednotkou života - bunkou, jej stavbou, životným cyklom a jej jednotlivými organelami. Spoznali základné rozdiely medzi rastlinnou a živočíšnou bunkou a prostredníctvom videa sme sa snažili ich aspoň na pár minút odosobniť od danej situácie a navodiť príjemnú atmosféru neustáleho kolobehu života v prírode od zrodu až po jeho ukončenie a zrod ďalšieho života.

Extra hodiny v poslednom marcovom týždni boli zamerané v oboch ročníkoch na vznik kyslých dažďov a ich negatívny vplyv na životné prostredie a na organizmy, rastliny. Využitím videodokumentu vzniku kyslých dažďov pôsobením CO2 bolo úlohou žiakov navrhnúť experiment, vrátane materiálu a pomôcok, prostredníctvom ktorého by sme dokázali vznik kyslých dažďov a okysľovanie vody vplyvom CO2. Vychádzali sme z predpokladu, že voda je z hľadiska pH neutrálnou kvapalinou s hodnotou okolo 7 avšak pri kontakte so vzduchom sa vo vode rozpúšťa oxid uhličitý za vzniku kyseliny uhličitej, ktorá je jednou z príčin poklesu pH vo vode.V experimente sme mohli sledovať vplyv rozpustenia CO2 vo vode a urýchlenie tohto procesu vydychovaním vzduchu z pľúc prostredníctvom slamky priamo do vody. Na meranie obsahu CO2 bol v tomto experimente použitý digitálny laboratórny systém, interfejsová jednotka a senzor plynu CO2. Na základe pozorovania meranie sme mohli zistiť, že v priebehu niekoľkých sekúnd došlo k okysleniu vody vplyvom rozpustenia oxidu uhličitého vydychovaného z pľúc a tým poklesu pH vody.