Prvá polovica programu v dopoludňajších hodinách bola vyplnená prehliadkou mesta Charleroi. Domáci turistickí sprievodcovia nám ukázali najzaujímavejšie časti mesta z historického hľadiska. Videli sme domy,v ktorých sa odohrali zaujímavé historické udalosti. Navštívili sme miestnu baziliku - Baziliku svätého Krištofa. Upútala hlavne predná časť s nádhernou mozaikou zobrazujúcu alegóriu z rôznych biblických výjavov.

Potom sme sa už presunuli do miestnej radnice, kde sme si obzreli nádherný historický ineteriér budovy, ale aj obrie sochy reprezentujúce historické postavy mesta. Pokračovali sme prehliadkou historického vývoja mesta od roku 1666 až po súčasnosť prostredníctvom zaujímavo spracovaného videa spolu s 3D modelom mesta z roku 1696. Následne sme výstupili dlhými schodmi na miestnu vysokú zvonicu, odkiaľ bol nádherný výhľad na takmer celé mesto Charleroi. Po zostupe naspäť dole nás prijal starosta mesta Charleroi. Po krátkom zoznamovaní, odovzdávaní darov a príhovoroch nasledovala krátka recepcia. Starosta nás prekvapil aj tým, že nás pozdravil v našom jazyku.

Popoludňajší program začal cestou autobusom do neďalekej okrajovej časti mesta Charleroi - Marcinelle. V tomto mieste sa nachádza starý uhoľný dol, ktorý už neslúži svojej pôvodnej funkcii. Ako historická pamiatka je dnes múzeom baníctva a je rovnako zapísaný do svetového dedičstva UNESCO. V Belgicku je oveľa známejší svojimi dejinami, keď ešte z neho vychádzali vlaky s čiernym uhlím. Tieto uhoľné doly boli založené ešte v 19. storočí, postupne sa modernizovali a zásobovali mnohé podniky - železiarske, sklárske. Prvým významným medzníkom bol rok 1946, keď po druhej svetovej vojne sa Belgicko dohodlo s Talianskom na vyslaní 50 000 talianskych robotníkov do belgického, vojnou zničeného priemyslu. Tisíce z nich zakotvili aj v baniach v Marcinelle. Druhým medzníkom a veľmi nešťastným bol deň 8.august roku 1956. Ráno o 8:10 hodine došlo v bani k výbuchu a následnému požiaru. Táto tragická udalosť si vyžiadala 262 životov - baníkov. Ostalo po nich vyše 400 detí. Najvyšší počet obetí tvorili práve Taliani - 136. Bane boli na ďalší rok spustené do prevádzky znova, ale definitívne zatvorené v roku 1961. Túto tragédiu pripomína aj samostatná expozícia v súčasnom múzeu.