Pracovník archívu sa volá archivár. Je to človek, ktorý študuje dodané materiály z jednotlivých úradov, škôl a podobne. Nie všetky sú zaevidované v archívnej pomôcke. Archivár vyberá iba tie, ktoré majú historickú hodnotu, teda sú vhodné na archívne uloženie.  Ukladá ich do archívnej škatule v chronologickom poradí. Škatuľu označí názvom inštitúcie, druhom materiálu, rokom a uloží do priestorov, ktoré sa volajú depoty. Archivár je povolanie, ktoré sa študuje na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove.

Každý, kto hľadá historické pramene v archíve, sa volá bádateľ a miestnosť bádateľňa. Čiže žiaci zo 6.a na chvíľu boli bádateľmi, ktorí sa zaujímali o mnohé historické pramene. P. Novosadová im okrem iného sprístupnila Matričnú knihu z rokov 1895 – 1906. Pochádza z Veľkej Poľany. Je napísaná v maďarskom jazyku a mnohé podpisy na listinách sú označené krížikmi, keďže mnohí ľudia v tej dobe ešte nevedeli písať. Zaujímali ich najstaršie dokumenty, ktorými v okresnom archíve sú Zbierky zákonov z roku 1890 – takisto písané po maďarsky.

Zaujímavá bola práca v depotoch, kde žiaci podelení do skupín mali vyhľadávať rozličné dokumenty. Odmenou za prácu bola brožúrka Sprievodca po fondoch štátneho archívu v Humennom, ktorú dostal každý žiak.

Je nám ľúto, že takéto vzácne historické pramene sa nachádzajú v starej a vlhkej budove, ale chvályhodné je to, že je zabezpečená proti povodni, požiaru a zlodejom. Je napojená na políciu a každý pohyb je signalizačným zariadením vyslaný nielen polícii, ale aj vedúcej pracoviska.