Teda: Bol český (ale prisvojujú si ho aj Maďari, Slováci, Nemci a pod.) pedagóg, jazykovedec, prírodovedec, humanista, filozof, politik. Keď vyslovíme toto meno v ktorejkoľvek časti Európy, ľudia ho poznajú a povedia  nám, že J. A. Komenský bol predovšetkým pedagóg - Učiteľ národov.

My sme si ho pripomenuli deň pred 28. marcom.  Dokonca sme si ho „prizvali k mixažnému pultu“ a porozprávali sme sa s ním formou školského rozhlasu /hral ho Viktor Verba zo 7.a/. Celá škola si vypočula zaujímavý rozhovor o jeho živote. Moderátorky /Ivana Švigárová, Ľudka Chudinová a moderátor Martin Lejko zo 6.b/ ho poriadne „vyspovedali.“

Pre nás, učiteľov a žiakov, sú najväčším prínosom jeho pedagogické diela a navrhované reformy vtedajšieho školstva. Deň jeho narodenia si aj v našej vlasti pripomíname ako Deň učiteľov. A keď sa vás, vážení čitatelia toho textu, niekto opýta, prečo, ponúkame vám aspoň zopár ľahko zapamätateľných informácií:

V pedagogike zaviedol úplne nové spôsoby ako napríklad materskú školu pre deti do šesť rokov, povinnú školskú dochádzku (dovtedy neexistovala) do 12 rokov, latinské gymnáziá do 18 rokov, až potom univerzity. Hlásal, že školská dochádzka musí byť povinná pre každé dieťa, či je bystré alebo pomalé, bohaté alebo chudobné. Vychádzal z úcty k dieťaťu, ktoré vzdelávame. Zmenil dovtedy zaužívaný názor, že vzdelávanie je úporný dril, mechanické učenie sa textov naspamäť, a tento nezáživný prístup chcel nahradiť radosťou z poznania, láskou a hrou. Mal rád prirodzenosť a nevinnú hravosť detí.
Komenský vodil žiakov na exkurzie, rozmýšľal, či je látka, ktorá sa učí, primeraná ich veku. Ustavične zdôrazňoval, aby si učivo opakovali. Známe pojmy "opakovanie je matkou múdrosti" a  "škola hrou" boli v tých časoch naozaj neobvyklé a revolučné.

Zdôrazňoval, že ľudia sa majú nielen všetko učiť, ale majú sa tiež učiť všetko robiť, pričom nad knižnú múdrosť kládol každodennú múdrosť, ktorá vedie k dobrému a spravodlivému konaniu. Usiloval sa, aby každý človek žil múdro a dobre na tejto zemi. Cieľ výchovy videl v spokojnosti a v blahu  každého jednotlivca, ktorý má byť svojou činnosťou prospešný národu i celej spoločnosti. Vychádzal zo stanoviska, že čím väčší je počet vzdelaných ľudí v národe, tým väčší prospech má z toho celý národ. Pretože celá ľudská spoločnosť má mať spoločné ciele, má jeden druhému v rozvoji pomáhať. 

Jeho múdre myšlienky tvoria mottá, ktoré môžeme i dnes pri výchove používať:

"Človek sa môže stať človekom len pomocou výchovy, nie je ničím, iba tým, čím ho robí výchova".

„ Všetci na jednom javisku stojíme a čokoľvek sa tu koná, všetkých nás sa to týka.“
                                                                                                                                         Ján Amos Komenský