Teraz, keď už naostro zarezávame v škole, sa snažíme o čo najväčšie zaradenie experimentov, pokusov a zážitkového vyučovania do hodín biológie.

Inak tomu nebolo ani v máji a tak sme experimenty odštartovali dôkazom kyslíka, ktorý rastliny, konkrétne ich zelené časti obsahujúce chloroplasty s chlorofylom, produkujú a uvoľňujú ako vedľajší (odpadový) produkt pri fotosyntéze. Hoci primárnym produktom je cukor - glukóza, rastliny - producenti sú nezávislé od živočíchov a človeka - konzumentov, je jasné, že živočíchy a my ľudia sme na rastlinách životne závislí.

Cieľom extra hodiny biológie bolo poukázať na dôležitosť základných faktorov, od ktorých závisí priebeh fotosyntézy, predovšetkým od svetla, vody a chlorofylu. Preto v niektorých skupinách žiaci zaznamenali pokles kyslíka, pretože nedostatočné svetelné podmienky spôsobili, že rastlina využila vytvorený kyslík pre vlastné dýchanie.

Uvedený experiment bol obsahovou náplňou všetkých otvorených hodín, počas ktorých "učitelia" z ôsmackej triedy oboznamovali svojich (spolu)žiakov z 5. ročníka nielen s týmto základným a životne nevyhnutným procesom, ktorý sa uskutočňuje v zelených častiach rastliny, ale aj s fungovaním a využívaním digitálneho laboratórneho systému, spôsobom zrkadlenia obrazov z interfejsovej jednotky v iPadoch, čítaním grafov a nameraných údajov a ich analýzou a vyhodnotením.

Otvorené hodiny a ďalšie netradičné formy vyučovania počas nich (skupinové vyučovanie, vrstovnícke vyučovanie) sú nové a zatiaľ možno stále nie úplne bežné spôsoby vyučovania a nové bolo aj hodnotenie práce žiakov formou formatívneho hodnotenia a sebareflexie. V závere hodiny na našich nových žiakov a spolužiakov čakalo sebahodnotenie s využitím 3 - 2 - 1 metódy (3 veci, ktoré som sa dozvedel/a, 2 veci, ktoré ma zaujali a 1 otázka, ktorá ostala nezodpovedaná).

Zvyšné hodiny v 6. ročníku sme zamerali na často využívaný a najjednoduchší senzor, ktorý nevyžaduje merania, ale priamo po zapojení a ustálení nám poskytne meraný údaj - pH senzor.

Aké nápoje denne pijeme? Džús, minerálka, voda, káva, mlieko.... Sú tieto nápoje zdravé pre náš organizmus? Sú to kyseliny alebo zásady? Toto boli problémové otázky nastolené žiakom na začiatku hodiny zameranej na pH nápojov.

Úlohou žiakov pred samotnou realizáciou experimentu bolo zoradiť vzorky nápojov (mlieko, káva, voda, džus, bylinkový čaj) podľa predpokladanej hodnoty pH, pričom jediným kľúčom bolo pH vody, ktorá je neutrálna (7).

Po nameraní pH hodnoty nápojov žiaci zistili, že žiadna vzorka nápoja, ktorý je bežnou súčasťou nášho denného pitného režimu, nepatril medzi zásadité nápoje, ale naopak, väčšina z nich bola veľmi kyslá s hodnotou pH okolo 2,5, čo je hodnota kyseliny octovej.

Aj týmto experimentom sme chceli poukázať a naučiť žiakov zásadný fakt, že pre náš organizmus je najlepším nápojom čistá voda z vodovodu, ktorá u nás na Slovensku patrí medzi najkvalitnejšie v Európe.

Pri pH hodnote a pH senzore sme ostali aj počas poslednej májovej extra hodiny, kedy sme sa zamerali na jednu z najdôležitejších vlastností pôdy - pH pôdy. Kedže pH hodnota sa meria výlučne v roztokoch, žiaci mali do extra hodiny biológie zaradenú extra hodinu chémie a naučili sa pripraviť pôdny roztok filtráciou.

Hoci im chýbajú (aj kvôli dištančnému priebehu vzdelávania) určité zručnosti pri chemických experimentoch, nakoniec zvládli aj túto aktivitu a prvá júnová extra hodina bude patriť meraniu pH odobratých vzoriek pôdy s cieľom zistenia ich vhodnosti pre pestovanie plodín.