Náš jazyk rozoznáva štyri základné chute, medzi ktorými je aj kyslá chuť. Cieľom nášho experimentu bolo poukázať na fakt, že na odhad kyslosti vodného roztoku podľa chuti sa nemôžeme spoliehať.

Na meranie sme použili laboratórny systém Vernier, interfejsovú jednotku a senzor pH. Do kadičky sme naliali čistú vodu a pridali pomerne veľké množstvo kyseliny citrónovej. Do druhej kadičky sme rovnako naliali čistú vodu, pridali rovnaké množstvo kyseliny citrónovej, ale zároveň sme vodu osladili veľkým množstvom cukru s cieľom potlačiť kyslú chuť roztoku. Do tretej kadičky sme naliali len čistú vodu. Úlohou žiakov bolo predpokladať, resp. zoradiť vodné roztoky podľa kyslosti.

Predpokladali, že roztok s kyselinou a cukrom bude menej kyslý ako roztok len s kyselinou citrónovou. Ich predpoklad nebol správny. Oba roztoky mali približne rovnaké pH. Osladením vody s kyselinou citrónovou sa zmenila len chuť roztoku, ale pH ostalo rovnaké. Cukor len prekryl kyslú chuť roztoku a teda môžeme potvrdiť, že chuť ako indikátor kyslosti nefunguje.

S podobnými javmi nás kŕmi konzumná spoločnosť a priemysel v súčasnosti. Nápoje bežne dostupné v našich supermarketoch a obchodoch sú presladené, ale ich pH je často porovnateľné s pH octu či citrónovej šťavy.

Problémovou otázkou v 8. ročníku počas hodín biológie bolo zistiť, aká je koncentrácia kyslíka v pľúcach a či dýchanie z úst do úst vôbec funguje.

Uskutočnili sme dva experimenty. Na meranie sme použili interfejsovú jednotku LabQuest a senzor plynného O2. Materiálnou pomôckou boli obyčajné mikroténové sáčky. Pred meraním koncentrácie O2 sa žiaci tri krát nadýchli a tri krát vydýchli úplne až “na doraz”, pričom nezadržiavali dych. Pred tretím výdychom najprv vydýchli trochu vzduchu mimo sáčok. Išlo o vzduch z tzv. “mŕtveho priestoru”, ktorý sa nezúčastňuje látkovej výmeny v pľúcach. Potom naplnili sáčok vzduchom z pľúc. Senzor O2 zasunuli do sáčku tak rýchlo, aby nedošlo k zmiešaniu s okolitým vzduchom a spustili meranie.

Tento experiment sme zopakovali, avšak pri druhom meraní žiaci na 30 s zadržali vzduch v pľúcach a až potom vydýchli.

Pri porovnaní žiaci zistili približne 4 % pokles hodnoty koncentrácie O2 vo vydýchnutom vzduchu v sáčku. Tento pokles bol spôsobený tým, že sa viac kyslíka spotrebovalo v pľúcach.

Na základe nameraných údajov sme zistili, že pri výdychu sa v celkovom objeme vydýchnutého vzduchu nachádza približne 18 % objemovej koncentrácie O2, čo je postačujúca hodnota pri poskytovaní prvej pomoci a preto dýchanie z úst do úst môže fungovať a je pre záchranu života efektívne a nevyhnutné.