Už vieme, že práve CO2 je plynom zodpovedným za kysnutie cesta. Cieľom nášho experimentu bolo poukázať na fakt, že pri každej chemickej reakcii dochádza k uvoľňovaniu energie do prostredia. Senzor CO2 sme vymenili za senzor teploty. Na uskutočnenie experimentu sme si pripravili roztok z 50 ml vlažnej vody a kvasiniek (sušeného droždia). Do vzniknutého roztoku sme vložili senzor teploty a spustili meranie. Po niekoľkých minútach sme naštartovali metabolizmus kvasníc pridaním cukru a pozorovali sme vývoj teploty.

Hoci sme predpokladali, že dôjde k zmene teploty, uvedený experiment a nami stanovenú hypotézu sme nepotvrdili. Dôvodom bola skutočnosť, že nedošlo k naštartovaniu metabolizmu kvasníc, nakoľko sme nezamedzili prístup vzduchu.

Experiment sme zopakovali na ďalšej extra hodine, kde už sme zabezpečili všetky základné podmienky, pri ktorých prebieha metabolizmus kvasníc. Po pridaní cukru sme pozorovali okamžitý pokles teploty, nakoľko rozpustenie cukru je endotermický proces, ktorý odoberá energiu okoliu. Avšak v zápätí začala teplota narastať, čo spôsobilo práve alkoholové kvasenie.

Realizáciou druhého experimentu sme sa oboznámili s používaním pH senzora digitálneho laboratórneho systému. Cieľom extra hodiny bolo oboznámiť žiakov s tým, že pH pôdy je významnou vlastnosťou pôdy, nakoľko jej hodnota ovplyvňuje rozpustnosť látok v pôde a teda aj ich využiteľnosť organizmami s konečným vplyvom na pestované plodiny.

Najprv sme si pripravili roztok dvoch vzoriek pôdy filtráciou pôdneho roztoku.

pH senzor sme ponorili do pripraveného pôdneho roztoku, pripojili sme senzor k interfejsovej jednotke a spustili meranie, ktoré sme opakovali dvakrát. Pre porovnanie sme na stanovenie pH pôdneho roztoku použili aj indikátorové papieriky a porovnaním s farebnou stupnicou sme získali približnú hodnotu pH.

Zistili sme, že obe vzorky pôdy mali hodnotu pH v rozpätí 6, 5 - 7. Išlo o neutrálne pôdy, ktoré vyhovujú väčšine plodín a zeleniny.

V 8. ročníku sme sa posunuli od rastlín k živočíchom, čomu sme tiež prispôsobili naše extra hodiny. Počas prvej hodiny sme pozorovali život najjednoduchších organizmov - prvokov. Pomerne odstatý senný nálev nám priniesol úžasný pohľad na mikroskopický svet znečistenej vody, kde sme okrem črievičky a jej jednobunkového tela, ktoré je zároveň veľmi zložitým systémom obsahujúcim dve jadrá, potravinové vakuoly, stiahnuteľné vakuoly, či bunkové ústočka a vyvrhovací otvor, pozorovali aj iné prvoky a mikroorganizmy. Cieľom uvedenej aktivity bol rozvoj praktických zručností pri práci s digitálnym mikroskopom a podpora rozvoja kritického myslenia, zodpovednosti voči životnému prostrediu.

Novým poznatkom pre žiakov bola reakcia črievičky v slanom prostredí, kedy došlo ku scvrkavaniu bunky z dôvodu straty vody, nakoľko dochádza k vyrovnávaniu koncentrácie cytoplazmy s koncentráciou okolitého prostredia.

Od jednobunkového organizmu sme počas ďalšej extra hodiny prešli rovno k najdokonalejšiemu organizmu, k človeku. Tak, ako spoločným senzorom extra hodín v predchádzajúcom mesiaci bol senzor CO2, v tomto mesiaci bol spoločným senzorom pH senzor.

Cieľom hodiny bolo meranie pH hodnoty vybraných nápojov. Pred samotným meraním bolo úlohou žiakov na základe chuti zoradiť nápoje podľa kyslosti od najmenej po najviac kyslý nápoj. Ako pomôcku pre toto zoradenie sme použili indikátorové papieriky.

Cieľom uvedeného experimentu bolo zároveň pochopiť vplyv konzumácie kyslých nápojov na zubnú sklovinu.

Žiaci prekvapivo zistili, že hodnota ich obľúbených nápojov - Coca-coly a multivitamínového džúsu sa pohybovala v rozpätí 2,5 - 3, čo je hodnota pH octu, či citrónovej šťavy...