Deti sú si vedomé toho, že ich štebot a radosť na námestí pod usmievavým slnkom je skutočne neistý. Všade číhajú nástrahy rôzneho druhu – od prírodných katastrof cez hromadné nešťastia až po nebezpečenstvo teroristickej vojny, ktorej silu nedokážeme si predstaviť a už vôbec nechceme predvídať. Preto návrh ísť k záchranárom bol jednomyseľne prijatý. Na mieste činu na deti čakali záchranné hliadky, ktoré zaujímavo rozprávali o práci potápačov, horolezcov, hasičov, policajtov i psovodov. Deti zaujímali hasiace autá, vojenské vozidlá a charaktery ľudí, ktorí v tých oblastiach pracujú. Nechali si vysvetliť, čo všetko potrebujú títo ľudia vedieť. ...A že aj slovenčinu, to sme sa presvedčili, keď začali skúšať chlapcov z 8.b, aké i/y sa píše v slove bicykel. Bolo to ťažšie, ako preliezť cez prekážku alebo sa dostať do bojového vozidla. Nič nám neostáva, len sa poctivo učiť, lebo v každej pracovnej oblasti sú potrební len ľudia vzdelaní, bystrí a dobre pripravení na svoje povolanie.