"Človek sa môže stať človekom len pomocou výchovy, nie je ničím, iba tým, čím ho robí výchova".
       Po doznievajúcich tónoch piesne sa začínal týmto výrokom príhovor v školskom rozhlase pre našich učiteľov, ktorým sme chceli vysloviť vďaku za to, že sú. Ďakovná reč skvelej moderátorskej dvojice - Romanky a Niky vyznela úprimne a všetkých nás potešila.

Ďakujeme Vám, že nám otvárate svet novými vedomosťami.
Ďakujeme Vám, že každý deň sa s nami trápite.
Ďakujeme Vám, že nás usmerňujete.
Ďakujeme Vám, že nás vychovávate.
Ďakujeme Vám, že nám otvárate svet novými vedomosťami.
Ďakujeme Vám, že ste.

       Prekvapenie pokračovalo v podobe básničky, ktorú recitovali Jessica, Stanislava a Adrián pre 47 pedagógov. V sprievode starších dievčat navštívili každú triedu, aby svojou básničkou a odovzdaním kvetiny vyjadrili úprimnú vďaku za všetko, čo pre nich učitelia robia. My im za tento darček úprimne ďakujeme.
       Prácu učiteľa si však mladí vedia oceniť až keď dospejú. Vtedy skutočne ohodnotia vzťah, ktorý k nim učitelia mali. Spomenú si na pohladenie pani učiteľky v materskej škole, ktorá suplovala ich mamu. Na pani učiteľku či učiteľa, ktorý ich trpezlivo učil čítať a písať a otvoril im tak cestu k poznávaniu. Spomenú si na pani učiteľky a pánov učiteľov, ktorí na nich boli prísni a pomohli im vniknúť do tajov matematiky, poznania prírodných zákonov, nádhery literatúry a naučili ich aj spievať a športovať. Uznajú, že pripravili svojim učiteľom radostné, ale i ťažké chvíle, že ich práca nekončí zvonením a že aj ich učitelia majú vlastné rodiny, vlastné deti, o ktoré sa treba tiež starať.
       Takýmito návratmi do žiackych a študentských čias si vytvoria obraz o poslaní učiteľa, jeho zodpovednej práci, za ktorú patrí všetkým učiteľom úprimná vďaka.