Krátko po 21. hodine večer sa na viac ako 2200-kilometrovú cestu do francúzskej Normandie vydali žiaci 7. až 9. ročníka našej školy. Cestu sme aj kvôli povinným prestávkam našich vodičov rozdelili na dve noci. Prvú noc sme cestovali do Prahy, kde sme "pristáli" v nedeľu ráno. Ráno sľubovalo krásny deň, napriek tomu nás stovežatá metropola Českej republiky privítala sivým a hmlistým počasím. Okrem toho nás prvítala ešte aj milá sprievodkyňa, pred ktorou bola náročná úloha, vyplniť nám v Prahe 9 hodín povinnej prestávky našich vodičov. Svojej úlohy sa zhostila výborne - prehliadku sme začali budovou slovenskej ambasády v Čechách, "skromnými" vilkami niektorých prominentných českých politikov a prezidentov a kukučom na "ruiny" slávnej socialistickej pýchy Československa - najväčším štadiónom v Európe - Strahovom, resp. tým, čo z neho ešte ostalo... Nasledovalo prvé fotenie s členmi hradnej stráže českého prezidenta a prehliadka Hradčan. Aj napriek tomu, že sa u žiakov začínali prejavovať následky "tuho prespatej" noci v polohe "bdiaceho cestujúceho", všetci poslušne cupitali za veľkým lotosovým kvetom, čoby poznávacím znamením našej sprievodkyne. Karlov most, Staromestské námestie, orloj, Václavák... Povinné obrázky Prahy zapĺňali pamäťové média fotoaparátov a mobilných telefónov každého jedného neúnavne unaveného budúceho staviteľa európskych záhrad. 9 hodín zbehlo ako voda vo Vltave a už sme nasadali na ďalšiu tisíc kilometrovú cestu, ktorá ešte bola pred nami. Cesta ubiehala až nečakane rýchlo a hladko a tak ďalší krásny východ Slnka nás zastihol už pred Parížom. Vďaka chybičke v navigácii sme stihli absolvovať aj bleskovú prehliadku centra hlavného mesta Francúzska ako ochutnávku toho, čo nás ešte len čaká v závere nášho pobytu. Do cieľa našej cesty, teda do školy College St. Joseph vo Villedieu les Poeles sme dorazili presne o 14:30. Cestou sme ešte míňali miesta ako Champagne, Bretagne, či Le Mans, ale našim cieľom bolo práve štvortisícové mestečko, ktoré nás príjemne prekvapilo nádherným historickým jadrom. Nasledovalo "vylodenie (vyautobusenie:-)) v Normandii", všetka batožina skončila v školskej kantíne, rýchly obedík a prvé zoznamovanie so žiakmi miestnej školy, ktorí nám pripravili milé pohostenie, ktoré že vraj ukuchtili pre slovenské deti spolu so svojimi rodičmi. Potom sa už naše deťúrence roztratili so svojimi kamošmi na školskom dvore, kde na nich čakali ich rodičia a spoločne išli spoznávať svoje prechodné bydlisko nasledujúcich desiatich dní. My, pedagógovia sme ešte absolvovali prehliadku priestorov školy, kde sa teda budú učiť aj slovenské deti a "pracovnú" večeru s našimi francúzskymi kolegami... Sme zvedaví, ako sa naše deti zabývali, ale hlavne vyspali...

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•