Podľa portálu Veda na dosah (https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/chemia/uzasny-svet-kvasiniek/) kvasinky sprevádzajú ľudstvo už stáročia a používajú sa pri výrobe piva, vína a chleba. Už v rokoch 6000 – 4000 pred n. l. starí Babylončania pripravovali polievku z naklíčeného obilia, ktorá počas teplých a vlhkých dní skvasila, čím získala príjemnú a opojnú chuť. Chlieb z múky a vody pomocou kvasníc vyrábali starovekí Egypťania 3000 rokov pred n. l., a dokonca vymysleli aj pec. Chlieb sa v tejto dobe používal aj ako platidlo pre staviteľov pyramíd.
Po úvodnom oboznámení žiakov so svetom mikroskopických húb a kvasiniek
https://new.express.adobe.com/webpage/NB8p3uYxLcX6W
sme vytvorili tri pracovné skupiny žiakov. Hlavnými pomôckami boli interfejsové jednotky, senzory na meranie koncentrácie CO2 a teploty a iPady s príslušnými aplikáciami LabQuest Viewer a Graphical Analysis.
Pri príprave biologického materiálu sme postupovali nasledovne. Do kadičky sme naliali vlažnú vodu, pridali kvasinky a zamiešali. Pripravený roztok sme naliali do biokomory, pridali cukor, zamiešali a uzavreli senzorom na meranie plynného CO2. Prvou našou hypotézou, ktorú sme si stanovili pred vlastným experimentom bola skutočnosť, že fermentácia, čiže kvasenie je proces pri ktorom sa z cukrov tvorí CO2 a alkohol. Predpokladali sme, že pridaním cukru do pripraveného roztoku sa začne uvoľňovať do prostredia CO2, čo sa prejaví postupným nárastom jeho obsahu v biokomore. Náš predpoklad bol správny, žiaci zaznamenali postupné zvyšovanie koncentrácie CO2 v biokomore.

Druhou hypotézou nášho experimentu bol fakt, že väčšina kvasiniek rastie pri teplote medzi 20 a 30 °C. Pomocou teplotnej sondy sme zistili postupný nárast teploty prostredia v biokomore, čo potvrdilo stanovenú hypotézu ako aj náš predpoklad.

V závere nášho bádateľsky orientovaného vyučovania sme si nadobudnuté vedomosti žiakov otestovali pomocou krátkeho testu, ktorý bol súčasťou už uvedenej Adobe prezentácie.
Druhým aspektom, ktorý by sme mali zohľadňovať najmä pri skupinovej práci žiakov je rozvoj ich sociálnych kompetencií a schopnosť pracovať v tíme. Práve rozvoj tejto schopnosti umožní žiakom nadobudnúť potrebné zručnosti, ktoré im pomôžu pri ich budúcom zaradení na trhu práce v pracovnom kolektíve.
Vo formatívnom hodnotení sme zisťovali, ako sa im pracovalo v konkrétnom pracovnom tíme.

Zistili sme, že žiaci sa často alebo vždy vedeli počas skupinovej práce dohodnúť so spolužiakmi, čo budú robiť. Počas skupinovej práce boli pre skupinu často, resp. vždy užitoční a ostatní členovia skupiny rešpektovali ich názory a diskutovali o nich. Rovnakú odpoveď označili aj pri poslednom vyjadrení, ktorým sme chceli zistiť, či sa im práca v skupine páčila a chceli by aj v budúcnosti pracovať v tímoch.

Hodina biológie, počas ktorej sme na získavanie poznatkov a objasnenie prírodných zákonitostí využili digitálny laboratórny systém Vernier a iPadom riadené vyučovanie predstavuje jednu z mnohých možností postupnej implementácie digitálnych technológií do každodenného vyučovania. Cieľom je nielen priblíženie sa súčasnej generácii našich žiakov a prispôsobenie formy výuky aktuálnym potrebám a schopnostiam mladých ľudí, ale aj akceptácia skutočnosti, že tradičná pedagogika s jej pomalým vyučovacím tempom a prísne lineárnou logikou postupne prestáva fungovať a výrazne sa odlišuje od metód učenia, do ktorých sa narodili naši súčasní žiaci preferujúci multitasking, rýchle získanie informácií, či tzv. hans-on learning - učenie sa za pochodu.