Prváci si v školskej jedálni si rozvaľkali vopred pripravené cesto (s prípravou ktorého im pomohli rodičia s pani učiteľkou) a povykrajovali rôzne tvary medovníkov. Tety kuchárky ich upiekli – nasledovalo zdobenie. Pani učiteľka vyšľahala bielok s cukrom a citrónovou šťavou na biely sneh a pomocou mikroténového vrecúška žiaci zdobili. Niektorí použili na zdobenie svoje farbivá. Jedálňou sa niesla vianočná a tvorivá atmosféra, školskou chodbou príjemná vôňa. Najchutnejšie na záver bolo to, keď všetci ochutnali svoje napečené medovníčky. Toto príjemné dopoludnie bolo pre všetkých peknou rozlúčkou so starým rokom.

História pečenia medovníkov siaha až do starovekého Ríma, keď tento druh pečiva slúžil ako obeta bohom. V období stredoveku sa medovníky vyrábali najmä v kláštoroch, samotné cechy medovnikárov začali vznikať až v 16. storočí. V minulosti medovníky často doslova zachraňovali životy. Vďake dlhej trvanlivosti tohto pečiva ich zvykli piecť mnísi, odkladali ich na horšie časy a potom ich rozdávali tým najchudobnejším. Medovník bol kedysi koláčik, ktorý obsahoval aspoň 50% medu. Zvyšok tvorila múka a nepridával sa žiaden cukor. Vďaka svojmu zloženiu majú medovníky dlhšiu trvanlivosť ako akékoľvek iné pečivo. Časom nadobudli nespočetne veľa podôb a chutí. V súčasnosti klasické medovníčky pozostávajú z vajec, medu, cukru, medovníkového korenia, múky a kypridla.