Detský čin roka je celoslovenské občianske združenie orientované na formovanie humánneho správania sa žiakov k svojim rovesníkom, k starším ľuďom, k prírode a na nežistnú pomoc ľuďom okolo seba.

V rámci občianskej náuky sa projekt zrealizoval aj v našej škole, keďže sme skalopevne boli presvedčení, že aj naše deti dokážu robiť krásne, kladné a ľudské činy. A presvedčili sme sa. Komisia zo žiakov 5.b, 8.a, 9.b pod vedením p.uč. Onduškovej za odsúhlasenia triednych učiteliek z celkového počtu 74 žiakov vybrala 8 prác, ktoré budú do marca 2014 zaslané do celoslovenského kola. Prečítajte si ich:

Kategória Pomoc v rodine:

1. Zmrzlina

Bol koniec školského roka. Rozdávali sa vysvedčenia a ja som mal nesmiernu radosť, lebo na zadnej strane bolo – prospel. Vychutnávam si tento pocit čím vo vyššom ročníku – tým viac. Už len nejako prežiť posledný deň. Nečudujte sa. Ja mám veľký problém s učením.

„A teraz vás všetkých pozývam na zmrzlinu,“ povedal náš pán učiteľ. Všetci povyskakovali z lavíc. I ja. Na chodbe som stretol svoju malú sestru, ktorá by inokedy ostala v družine, ale tento deň bol slávnostný. „Už ideme domov?“ spýtala sa ma. „Nie, my ideme na zmrzlinu.“ Nepotešil som ju. Smutno sa na mňa pozrela, lebo vedela, že ani jeden z nás peniaze vo vrecku nemá. Ťahal som ju za ruku za sebou.

„Jahodová, čokoládová, vanilková...,“ podával pán učiteľ vlniacemu sa radu chutné kornútiky. I mne sa dostala jahodová. Tú má rada moja sestrička. Bez rozmýšľania som ju podal jej a vystúpil som z radu. V očiach sa jej zalesklo. Pán učiteľ sa na chvíľu pozastavil, chytil ma za rameno a pritiahol k sebe. I jemu sa v očiach zalesklo. Videl som to.

„Vyber si,“ povedal. „Jahodovú...“ a poďakoval som. S pánom učiteľom sme sa ešte dlho na seba pozerali.

Príbeh zažil a skutok vykonal Dávid Vahovič zo 7.c
Napísaný s pomocou p. uč. Onduškovej.

2. Útecha

Moja babka sa volá Magdaléna a dedko Cyril. Každý deň pravidelne sme ich s mamkou navštevovali. Až raz prišiel deň, keď môjmu dedkovi lekári zistili leukémiu. Babka plakala deň aj noc. Ubolená chodila za ním do nemocnice. Bála som sa o ňu a stále ju utešovala.

Raz prišiel deň, na ktorý nikdy nezabudneme. Môj dedko zomrel. S ním aj kúsok života mojej babky. Neviem, či to všetko nezvládala, alebo nechcela žiť, ale bez našej psychickej pomoci by to dopadlo oveľa horšie. Stáli sme vždy pri nej. Utešovali sme ju, rozosmievali i zlostili, aby aspoň na chvíľu sa zaoberala niečím iným. Idú Vianoce a my už teraz uvažujeme, čím ju zamestnáme, keď k nej prídeme, aby nenariekala nad prázdnym tanierom. V každom prípade budeme rozprávať veselé rodinné príbehy, aj o dedkovi. Veď zabudnúť sa na neho nedá. „A žiť treba ďalej s láskou, „ vravieval.

Skutok vykonala a príbeh napísala Diana Žinčáková zo 7.b

Kategória Pomoc rovesníkom:

1. Peniaze

Robiť dobré skutky sa dnes asi už ani nenosí. Až sa niekedy stane niečo také, ako vám opíšem, vyvolá to rozličné reakcie žiakov školy. Najčastejšie záporné, že všetko treba utajiť, respektíve musí sa utajiť, lebo ináč...

Dievčatá Tiffany Lopatová a Michaela Planková z 5.b na chodbe školy našli vyšší obnos peňazí. Čo s nimi. Začala sa vrava medzi deťmi, padali návrhy také i onaké, dokonca i pokus o vytrhnutie a odcudzenie peňazí. Ale dievčatá, aj keď mlčali, boli skalopevne presvedčené, že peniaze nahlásia vedeniu školy. Odovzdali ich pánu riaditeľovi, ktorý dal nález na vedomie všetkým prítomným v škole cez školský rozhlas. Zatiaľ o ich ďalšom osude sa ešte nevie, ale dievčatá si v každom prípade zaslúžia ocenenie „žiačky roka.“

Skutok vykonali Tiffany Lopatová a Michaela Planková z 5.b
Nahlásila ho tr. uč. M. Ondušková

Kategória Pomoc prírode:

1. Sokol

Prednedávnom dedko priviezol domov zraneného mladého orla. Ako člen poľovníckeho združenia cíti povinnosť pomáhať ohrozeným zvieratám. „Má zlomené krídlo,“ informoval nás, keď sme naňho vypliešťali oči. Hneď som vedel, čo mám robiť. Zbehol som dole po obväz na spevnenie krídla a po klietku, v ktorej kedysi boli andulky.

Tak sme mu postavili nemocnicu a ja som bol jeho ošetrovateľom. Nosil som mu jedlo a vodu,aby neboj hladný a smädný a prihováral som sa mu. Čas ubiehal a krídlo sa hojilo.

Po čase sme mu dali obväz dole a vypustili ho z klietky. Roztiahol krídla a začal nimi normálne mávať. Nad naším domom urobil dve kolečká, aby sa rozlúčil a odletel.

„Snáď sa ešte niekedy na nás príde pozrieť,“ povedal dedo.

Úlohu ošetrovateľa plnil a príbeh napísal Samuel Cerula zo 7.b

2. Za riekou

Volám sa Adam Firda a mám 13 rokov. Bývam asi kilometer pred časťou mesta Podskalka, kde bývajú naši neprispôsobiví spoluobčania. Za naším domom tečie rieka Ptáva. S kamarátkou k nej radi chodíme a staviame si rôzne hrádze. Dokonca aj také, cez ktoré sa dá prejsť na druhú stranu. V jednu sobotu /nedávno/ ma mama k rieke poslala znovu, aby sme s kamarátkou tam opäť vypratali – možno už po niekoľkýkrát. Plastové vrecia sme až po samý vrch naplnili odpadmi, ktoré rieka so sebou priniesla, ale aj odpady po „bohužiaľ“ mestských návštevníkoch. Za riekou sme dostali šok. Zo včerajška zostalo neuhasené ohnisko a porozbíjané fľaše. Nechceli sme si predstavovať, čo by sa stalo, keby sa oheň suchou trávou preniesol až k obydliam alebo do hory. Alebo keby zvieratá cestou k vode prechádzali sklenenými črepinami. Nestrácali sme čas úvahami a pustili sme sa do práce. Oheň sme uhasili, črepiny opatrne vyzbierali a nechali sme odkaz – Príroda Vás má rada.

Skutok vykonal a čin opísal Adam Firda z 8.b

Katogória Záchrana ľudského života:

1. Ochrnutie

Asi pred polrokom bolo to tak ako každý deň. Ako stále prišiel som autobusom zo školy, rodičia boli v robote a brat zahrabaný vo svojej izbe. Na prahu dverí som začul zvláštne, dnes už viem,že dedovo, volanie. Bol vo svojej izbe, a preto ho bolo veľmi slabo počuť. Vošiel som dnu a predo mnou sa objavil zvláštny pohľad. Nebol každodenný. Dedko sedel vo foteli v jednej polohe s ovisnutou rukou a nevládnou pravou nohou. Čosi mrmlal. Nerozumel som slovám, ale pohľadu áno. Zobral som telefón a zavolal tete, ktorá tiež býva v našej dedine. O pár minút prišla sanitka a dedka odviezla do nemocnice. Dnes je už z najhoršieho vonku a ja sa teším, že spolu prežijeme ďalšie Vianoce. Dedko vraví, že ja som ho svojím príchodom domov zachránil.

Skutok vykonal a opísal ho Kristián Veľas 7.b

2. Bezdomovec

Minulú zimu sme sa s kamarátkami šmýkali na Laborci. Bolo síce popoludnie, ale už sa akosi stmievalo. Zrazu v diaľke sme zbadali niekoho ležať na ľade. Ďalej sme sa šmýkali, ale človek nevstával. Sledovali sme ho, a nič. Zdalo sa nám nenormálne v tom čase ležať na zemi. „Ideme sa naňho pozrieť,“ rozhodla ktorási z nás. A šli sme. Pomaly, pomaličky sme sa k nemu približovali. Blízko pri ňom bola puklina, cez ktorú dokonca vyvieral pramienok vody. Človek niečo mrmlal, no nerozumeli sme mu. Vedeli sme, že potrebuje pomoc, ale nedokázali sme to. A dokonca nikto z nás nemal pri sebe mobil. Utekali sme na najbližšiu zastávku. Mali sme šťastie, lebo stála tam teta, ktorá mala pri sebe mobil a zavolala záchranku. Náš človek bol podchladený a naozaj bol bezdomovcom. Toto nám povedal lekár. „A vy ste mu zachránili život,“ dodal. Sanitka odišla s húkaním do nemocnice a my s dobrým pocitom domov.

Skutok s kamarátkami vykonala a opísala nám ho Katka Kecerová zo 7.c

Milí priatelia, keď ste príbehy dočítali, určite ste hrdí na to, že aj naša škola má dobré deti a dobrých rodičov, ktorí ich k týmto skutkom vedú. Za konanie dobra sa nemáme hanbiť, práve naopak. Treba v ňom hľadať drobné šťastie. A čím viac dobrých skutkov urobíte, tým budete šťastnejší.

Práce, ktoré tu boli predstavené, budú zaslané do celoslovenskej súťaže. Žiaci boli ocenení vecnými vianočnými darčekmi na vianočnej akadémii a prizvaným rodičom sme odovzdali Pochvalné listy za to, že vedú deti k dobrým skutom.