..... na zasadnutí Výboru svetového dedičstva 4. – 9. 12. 1995 v Berlíne boli jaskyne Slovenského krasu zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO? ..... že toto nádherné územie v dňoch 11. a 12. júna 2015 navštívili žiaci 6.b a 6.d triedy so svojimi triednymi učiteľmi? Nevedeli ste to? Tak v čítaní pokračujte...
Neveríte, ale bolo by smutné nesledovať z okna autobusu trasu Humenné – Košice – Rožňava. Aj keď sa zdá, že zaujímavejší je sever Slovenska, pán učiteľ Fedorišin tak zostavil dvojdňový program školského výletu, že sme podaktorí aj zabudli, že v autobuse nám „chcelo byť zle.“ Keďže v Košiciach sme už všetci boli, prvou zastávkou bola Jasovská jaskyňa. Dozvedeli sme sa, že je vápencová a vznikla činnosťou podzemnej časti rieky Bodva. Obývali ju už neolitickí ľudia, pričom miestni obyvatelia ju poznali aj v stredoveku, keď sa v nej skrývali pred Tatármi či Turkami. Jej absolvovanie nám trvalo cca 45 minút. Po niekoľkých rokoch sme opäť obdivovali tvarovo a farebne veľmi pestrú kvapľovú výzdobu a pritom báli sme sa netopierov, ktoré sa občas premiestnili z miesta na miesto vďaka hlučnejším návštevníkom. Po ozdravujúcej obedovej polievke sme sa pred slnkom zašili do Jasovského opátstva. Je to komplex budov kláštora a Kostola svätého Jána Krstiteľa spolu s kláštornou záhradou. Patrí k najcennejším pamiatkam na Slovensku. Kláštor okrem vlastného historického a spiritualistického významu je aj dôležitým pamätníkom duchovnej kultúry; v kláštorných priestoroch sa nachádza jedna z najvzácnejších knižníc na Slovensku s približne osemdesiattisíc zväzkami kníh. V neposlednom rade je kláštorný komplex významný aj ako pamätník záhradnej architektúry – rozľahlá kláštorná záhrada patrí medzi slovenské unikáty a krásne príklady záhradnej kultúry druhej polovice 18. storočia. ...A my sme sa po nej prechádzali, v chládku, v pohode, s nadšením...Oddýchli sme si až v Rožňave v ubytovni stredoškolského internátu, kde nám kuchárky pripravili chutnú a bohatú večeru podľa nášho výberu. Na druhý deň sme pokračovali Ochtinskou aragonitovou jaskyňou. Je jedinečným prírodným úkazom nielen na Slovensku, ale aj v Európe a jednou z troch sprístupnených aragonitových jaskýň na svete /Mexiko a Argentína/. Vnútro jaskyne a výzdobu netvoria stalaktitové a stalagmitové kvapľové formy, ale akési trsy, vetvičky a kríčky mliečne bielych výtvorov. Výzdoba jaskyne je z aragonitu, čo je biely až hnedý uhličitan vápenatý. Najokúzľujúcejšou časťou jaskyne pre nás bola sieň Mliečnej dráhy. Pomenovali ju po veľkej dlhej pukliny na strope, ktorá je vyplnená množstvom bielych aragonitových strapcov žiariacich vo svetle lámp - ako hviezdy na mliečnej dráhe. Aj ďalšie priestory, ako Hlboký dóm, Hviezdna sieň, Oválna chodba a Čarovná chodba nám poskytli pohľad na nesmierne bohatstvo nerastných kvetov rôznych tvarov a farieb. Dlho sme premýšľali, ako dokáže príroda sama takú krásu vytvoriť. Aj Betliar bol tentokrát iný ako pred rokmi, keď sme ho už raz boli navštívili. Práve bol vyzdobený, keďže na ďalší deň sa mala konať korunovácia rakúskej kráľovnej Sissi. Ukážkový park bol ďalšou oddychovou zónou.... ...A potom Košice Optima, občerstvenie, pamiatkové darčeky pre svojich najmilších a cesta domov. Veru, budeme dlho spomínať a otravovať pána učiteľa Fedorišina, aké prekvapenie nám pripraví na budúci rok.
https://zshu.sk/index.php/archiv/2009/item/382-slovensky-kras#sigProId1d949055db