Slovenské a francúzske deti i slovenskí a francúzski učitelia. Spoločne sme sa vybrali na celodenný výlet na Mont Saint Michel. Podľa informácií od francúzskych kolegov je to druhé najčastejšie navštevované miesto Francúzska po Paríži nielen zahraničnými turistami, ale aj samotnými Francúzmi.
      Autobusom sme sa dopravili až na breh Atlantického oceánu, zhruba 7 km od samotného Mont St. Michel. Na drevených chodníkoch sme sa museli vyzuť a pokračovali sme bosí v ceste cez zátoku. Sprevádzali nás dvaja sprievodcovia. Riadili sme sa ich pokynmi, kráčali sme v skupine za sebou. Išli sme vlastne po morskom dne počas odlivu. Nohy nám hladkal suchý i vlhký piesok, ale kĺzali sme sa aj v ťažkom bahne a brodili v dvoch tečúcich riekach. V závere nášho putovania k opátstvu nás sprievodcovia upozornili na tzv. pohyblivé piesky, ktoré sa nám pod nohami vlnili a jeden so sprievodcov nám ukázal, ako v tomto pohyblivom piesku možno uviaznuť. Takýto druh turistiky je jedinečný, možno jediný s takým cieľom, ako je opátstvo Mont St. Michel.
     Po siedmich kilometroch chôdze „naboso“ sme si urobili „piknik“ (tak Francúzi nadávajú našej desiatej) na brehu Atlantiku, ktorý je ale počas odlivu poriadne široký a more začína až veľmi, veľmi ďaleko.
     Popoludní sme absolvovali výstup a prehliadku Mont St. Michel. Prešli sme románsku časť, kostol, kláštor, jedáleň mníchov, kuchyňu, scriptárioum – miestnosť, v ktorej mnísi prepisovali knihy. Opátstvo začali stavať v desiatom storočí, stavali ho desať storočí a dodnes sa buduje a opravuje. Slúžilo na rôzne účely, na začiatku tu žili mnísi, ktorí stále zveľaďovali jeho priestory, potom tu bolo väzenie a v súčasnosti je to národná kultúrna pamiatka. Bývalá vstupná cesta do opátstva sa zmenila na uličku plnú obchodíkov so suvenírmi a rôznymi reštauráciami. Pri jednej z nich sme sa zastavili a obdivovali majstra kuchára pri práci a aj kuchyňu plnú medeného riadu. Kuchár šľahal cesto na omeletu v medenej miske a charakteristickým zvukom riadu priťahoval pozornosť okoloidúcich turistov. Pripomenulo nám to mediarsku tradíciu mestečka, v ktorom žijeme a ktovie, možno ten riad pochádzal práve z Villedieu les Poeles...
     Opátstvo Mont St. Michel sme opúšťali až neskoro popoludní, a tak sme mohli vidieť aspoň začiatok prílivu a to, ako sa postupne zaplavujú miesta, po ktorých sme ešte pred niekoľkými hodinami kráčali „takmer“ suchou nohou. Aj napriek tomu, že dnešný deň bol fyzicky náročný a vyčerpávajúci, naše aj francúzske deti si výlet veľmi pochvaľovali a cestou späť sa v autobuse rozbehla spevácka „battle“ – „Ľudovky Vs. Chanson Francaise“.
     Zajtra nás už čaká stavanie záhrady, dúfajme, že počasie bude aspoň také, ako dnes...

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•