Tieto súpravy používame na našej škole už od roku 2015, kedy sa nám ich podarilo implementovať do vybraných vyučovacích hodín informatiky v rámci projektu programu Erasmus+.

Vďaka projektu IT Akadémia sme v tomto školskom roku rozšírili materiálové vybavenie učebne informatiky o ďalšie súpravy Lego Mindstorms EV3, čo nám poskytlo možnosť väčšej aktivizácie žiakov pri práci a výučbe v menej početných skupinách.

Lego Mindstorms EV3 sú edukačné súpravy, ktoré sú najnáročnejšie z hľadiska konštrukcie aj programovania v porovnaní s nami testovanými robotickými súpravami Lego WeDO 2.0 a Lego Boost a preto je ideálne pre žiakov začať s jednoduchšou konštrukciou a blokovým programovaním robotických súprav WeDo 2.0, ktoré umožňujú pohyb robota dopredu a dozadu s možnosťou využitia senzora náklonu alebo vzdialenosti. Nám sa tieto robotické súpravy osvedčili pre 4. a 5. ročník ZŠ. Druhá zo spomínaných robotických súprav - Lego Boost obsahuje základnú jednotku, ktorá má v sebe dva motory so sledovaním natočenia a samostatný motor so sledovaním natočenia a možnosť pripojenia senzoru farby a vzdialenosti. Táto súprava, aj keď prioritne nie je určená pre segment vzdelávania, predstavuje náročnejší stupeň vedomostí z programovania a algoritmov a je vhodná pre nasadenie v 6. ročníku ZŠ.
Tretia, najnáročnejšia robotická súprava Lego Mindstorms EV3 disponuje dvomi veľkými motormi a jedným stredným motorom a štyrmi senzormi a podobne ako WeDo 2.0 má online podporu v podobe výučbových plánov robotických hodín a e-learningového vzdelávania.

V súbore piatich metodík sa naši žiaci oboznámili s využívaním autonómnych robotov a ich využitím v bežnom živote. Prvá metodika ich previedla základným hardvérovým vybavením robotickej súpravy. Oboznámili sa s EV3 hardvérovou kockou, ktorá dokáže riadiť výstupy na základe analýzy dát zo vstupných senzorov, stredného motora a veľkých interaktívnych servomotorov s integrovaným rotačným senzorom. Oboznámili sa s funkciou a využitím ultrazvukového senzora, senzora farby, tlakového senzora a gyroskopického senzora.
Skúmaním a bádateľsky orientovaným prístupom žiaci testovali funkcie senzorov a servomotorov a učili sa pracovať v programátorskom rozhraní Lego EV3 Mindstorms Education.
Samotná konštrukcia funkčného robota s použitím návodu žiakom zabrala viac ako jednu vyučovaciu hodinu. Cieľom bolo postaviť robota, ktorý sa bude pohybovať pomocou motorov na základe vytvoreného programu. Cieľom hodiny bolo bádateľsky skúmať a skúšať fungovanie jednotlivých súčiastok, využívanie akčných bokov a blokov pohybu motora. V predposlednej, 4. metodike, vybavili žiaci svoj model robota senzormi, pomocou ktorých sa mal robot pohybovať a reagovať na meniace sa situácie.
Ich úlohou bolo navrhnúť robota, ktorý má chodiť po ceste a navrhnúť spôsob sledovania čiernej čiary. Program na sledovanie čiary žiaci programovali pomocou čakacích a motorových blokov a vybraného farebného senzora.

V poslednej a pre žiakov najnáročnejšej metodike sme sa zamerali na používanie premmených s cieľom vysvetliť žiakom, že senzormi zistené údaje, ktoré neskôr majú používať, musia byť uložené na jednoznačne určenom mieste. V programovacom prostredí začali okrem akčných a funkčných blokov využívať bloky na senzorické a dátové operácie. Cieľom bolo naprogramovať robota tak, aby dokázal spočítať čiary.

Uvedené metodiky a ich testovanie predstavovali pre žiakov 6. ročníka vstup do základnej problematiky robotiky a programovania. Veríme, že pilotné testovanie uvedených Lego robotických súprav bolo pre nich prínosné a podporí ich plné nasadenie do všetkých ročníkov nižšieho stredného vzdelávania na našej škole. Na druhej strane si myslíme, že programovanie formou hry žiakom vytvorilo vzdelávací základ pre ich ďalšiu prácu nielen na hodinách informatiky, ale aj počas mimoškolských aktivít a v krúžkovej činnosti v budúcom školskom roku.