Bola postavená na sútoku rieky Labe a Ohře ako obranná pevnosť proti Prusom. Bola najmodernejšou pevnosťou vo vtedajšom Rakúsku, ale na svoj účel nikdy nebola použitá. Vojsko v nej však zostalo do 90. rokov 20. storočia. Skladá sa z Hlavnej (veľkej) a Malej pevnosti. Malá pevnosť sa využívala najskôr ako vojenská trestnica a neskôr ako väzenie. Už za 1. svetovej vojny tu boli väznení politickí väzni a vojnoví zajatci, medzi nimi aj Gavrilo Princip, ktorý spáchal 28. júna 1914 v Sarajeve atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda dˇEste. Terezín sa v roku 1940 zmenil na nacistické väzenie a Hlavná pevnosť v roku 1941 na židovské ghetto. Primárnou úlohou ghetta bolo zhromažďovanie a následné transportovanie židov do vyhladzovacích koncentračných táborov. Do ghetta bolo deportovaných vyše 150 000 židov rôznych národností. 8. mája 1945 prišli prvé sovietske jednotky a oslobodili Terezín. Na všetkých účastníkov exkurzie veľmi hlboko zapôsobil pohľad na životné podmienky deportovaných židov, na popravisko, ale aj rozprávanie sprievodcov odhalilo zverstvá páchané na ľuďoch fašistami. Popoludní delegácie Projektu navštívili historické centrum mesta Litoměřice.