Program bude pestrý – jedným z bodov programu bude aj návšteva domu, v ktorom žil básnik Miguel Hernández.  Tu je ukážka prekladu jeho básne Elégia.


Miguel
HERNÁNDEZ
Elégia
                                                                                                                                                                                                                   (V Orihuele, v jeho mestečku
a v mojom, mi ako bleskom zrazený
umrel Ramón Sijé, s ktorým som toľko
mal rád.)
Chcem sa stať záhradníkom stále v plači,
kde bývaš, hnojíš zem, už neviem aký,
kamarát duše, tak priskoro spiaci.
Súc výživou pre dažde, pre slimáky,
pre organ môjho bôľu bez nástroja,
poskytnem pre sklesnuté vlčie maky
tvoje srdce, nech pijú z tohto zdroja.
Toľká bolesť sa hrčí v mojom boku,
že pre bôľ ma aj vdych a výdych bolia.
Strhli ťa tvrdá päsť, ľad pri útoku,
neviditeľná sekera, jej kyvot,
surové postrčenie po prískoku.
Niet objemu nad moju ranu z clivôt,
nešťastný osud je mi prameň vzlykov,
viac cítim tvoju smrť ako svoj život.
Prechádzam po strniskách nebožtíkov,
bez tepla ľudí, útech pre ťažidlo,
od srdca k svojim veciam, plný švíkov.
Tak skoro zodvihla smrť svoje krídlo,
tak skoro vstalo ráno, čo ma rmúti,
skoro sa váľaš v prachu, kde máš bydlo.


Neodpustím to zaľúbenej smrti,
životu neodpustím nezáruku,
zemi a ničote to neodpustím.
Vo svojich rukách rozpútavam búrku
skál, bleskov s hrmotnými pochodňami,
smädnú po pohromách a nesúzvuku.
Zubami chcem hrýzť hlinu pred očami,
chcem odpratať zem, všetko preobrátiť
suchými horúcimi hryznutiami.
Chcem hĺbiť zem, a tak ťa odpečatiť,
bozkať ťa, vzácna lebka chabej vlády,
zbaviť ťa umlčania, sem ťa vrátiť.
Vrátiš sa k figovníku, do záhrady
a lietať bude po lešeniach kvetov
tvoja včelárska duša, čo s tým ladí,
duša anjelských voskov, námah, vzletov.
Vrátiš sa do vŕkania radlíc – diela
ľúbiacich roľníkov, do blízkych svetov.
Tiene obočí sa mi rozveselia
a tvoja krv sa pustí do výbehov,
dohadujúc sa o milej a včelách.
Srdce, tvoj zamat, zhúžvaný už, s nehou
penami mandľovníkov volá, túži
po mojom skúpom hlase ľúbiaceho.
Ja prosím pri krídlatých dušiach ruží
známeho mandľovníka zo smotany
o rozhovor o mnohom, čo ma súži,
kamarát duše, priateľ milovaný


10. januára 1936
Preložil JÁN ZAMBOR


Pre milovníkov francúžštiny:
Poémes de Miguel Hernandez
Poéte "Oriolano"