Písomne svoje zážitky zhrnuli na hodine slovenského jazyka, ktorú absolvovali počas jediného upršaného dopoludnia. Tri z nich sme pre vás vybrali. Sú od chalanov, na ktorých by ste takého kvalitné "slohovanie" možno ani nepovedali :)

Cŕŕŕ! Zobudil som sa na hlasný zvuk odvekého nepriateľa - budíka. No tentokrát zvonil omnoho skôr. To znamenalo jedno - škola v prírode. Rýchlo som sa obliekol, vzal kufor a utekal na vlak. Na vlakovej stanici som sa stretol so spolužiakmi a kamarátmi. Spoločne sme nastúpili a vydali sme sa smer Tatry. Cesta s takou dobrou partiou ubehla ako voda. Po piatich hodinách sme dorazili do cieľa. Všetci boli nadšení, keď sme konečne došli do hotela. Stihli sme si len rozbaliť veci a už sme vyrazili na prechádzku po okolí. Celý deň bez pohybu si vybral svoju daň. Dlhé ponocovanie kvôli nadbytku energie a na druhý deň boli všetci unavení. Nevadí, na ďalší deň dospíme.

Branislav Hobľák, 8. B

Druhý deň sme šli k Zamkovského chate. Naša cesta sa začala v Tatranskej Lomnici pri zastávke lanovky. Tou sme sa vyviezli pod Lomnický štít a obzreli sme si Skalnaté pleso. Boli sme tam asi pol hodiny a potom sme sa magistrálou vydali k Zamkovského chate. Cesta bola kamenistá, ale v tejto dobe sa tam ešte stále udržiaval sneh. Asi po hodine cesty sme sa zastavili, aby sme si oddýchli a počkali na tých, ktorí trochu zaostávali. Z miesta, kde sme stáli, bolo vidieť aj Slavkovský štít. Po pol hodine sme došli k Zamkovského chate. Bol práve obed, a tak sa niektorí najedli, iní si kúpili vodu a ostatní oddychovali. Po hodine sme odišli a vydali sme sa na Hrebienok. Cestou sme zastavili pri Studenovodských vodopádoch a o hodinu sme došli na Hrebienok, z ktorého sme sa zviezli pozemnou lanovkou do Starého Smokovca. Tam sme mali pripravenú besedu na Horskej záchrannej službe. Beseda bola zaujímavá, pozreli sme si ich vybavenie a vozidlá. Po besede sme sa elektrickou železnicou priviezli späť do Tatranskej Lomnice, do nášho hotela.

Patrik Harakaľ, 8. C

Ráno po zobudení sa zubatým slnkom sme si pri raňajkách doplnili energiu na náročnú túru na Popradské pleso. Kamennými chodníkmi pokrytými snehovo-ľadovým kobercom sme sa postupne dostali až k očarujúcemu jazierku zakrytému zamrznutou perinou. Bolo to Popradské pleso. Niektorí išli aj vyššie na Ostrvu a stálo to za to. Prekrásna príroda sa nám ukázala v plnej kráse. Po chvíli sme si už pripomínali obete našich veľhôr na Symbolickom cintoríne. Asfaltovou cestou sme sa dostali dole na stanicu Popradské pleso a neskôr obdivovali krásy Štrbského plesa a okolitých štítov. Deň sme ukončili príchodom do hotela. Bol to jeden z najzaujímavejších dní už len preto, lebo po prvýkrát sme mohli vidieť Rysy, ktoré bolo vidieť pri výstupe na Ostrvu. Bol to jedinečný deň, ktorý by sme si radi zopakovali.

Dávid Jevčák, 8. A