Múzeum Solivar je národnou kultúrnou pamiatkou. Areál historického Solivaru patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Je to unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky pochádzajúci z obdobia 17. storočia. Prehliadkou, ktorá trvala 90 minút, štvrtákov sprevádzali  dvaja  sprievodcovia, od ktorých sa dozvedeli  množstvo nových informácií o ťažbe, výrobe, spracovaní a využívaní tohto bieleho zlata.  

Najprv nás sprievodcovia zaviedli k budove Gápľa so šachtou Leopold, kde štvrtáci mohli vidieť mechanizmus, ktorý bol otáčaný štyrmi pármi koní. Soľanka sa čerpala v koženom mechu s obsahom 5 – 7 hl. Solivarský gápeľ je jedným z najväčších v strednej Európe. Od budovy gápľa sme sa presunuli do objektu četerní. Četerne sú zásobníky na uskladnenie vyťaženej soľanky, ktoré  boli postavené v roku 1815. Zaujímavosťou je, že v četerni sa nachádza  viac ako  200 ročný vyrytý latinský nápis a táto budova bola postavená bez použitia jediného železného klinca. Do zásobníkov bola soľanka privádzaná z odkaľovacej nádrže dreveným potrubím od šachty Leopold.  Následne sa soľanka vpúšťala do odparovacej panvy. Kryštalická soľ sa vyhrabávala a prenášala do odkvapových komôr, kde sa soľ ponechala asi 24 hodín. Drevenými zvodmi sa premiestnila do sušiarní a po ôsmich a viac hodinách sa potom prenášala do skladu alebo expedovala. V areáli Solivaru sa zachovala aj Varňa František, kde sme videli expozíciu - Dejiny ťažby a výroby soli v Solivare. Napokon  sme sa vrátili do skladu soli, kde sme prehliadku zavŕšili.  V súčasnosti  sa v  Solivare  už soľ neťaží.

Po zaujímavej prehliadke v Solivare sme sa autobusom presunuli do  najstarších a najrozsiahlejších opálových baní na svete, ktoré sa nachádzajú v Slanských vrchoch medzi Prešovom a Košicami.  Slovenský opál je prírodný amorfný oxid kremičitý s premenlivým obsahom vody  charakteristický svojou hrou farieb a vysokou estetickou hodnotou. Pred vstupom do bane sme si všetci na hlavy nasadili prilby a pustili sme sa na cestu banským dobrodružstvom. Celý okruh mal dĺžku jeden kilometer a trval jednu hodinu. Od sprievodcov sme sa dozvedeli o patrónke baníkov Svätej Barbore.  Touto návštevou v bani sme mohli priamo prejsť po štôlni, nahliadnuť do šachty, vidieť kahany, krompáče a klopačku i banské vozíky, o ktorých sme sa učili na hodine vlastivedy pri banských mestách. Pred záverom prehliadky baňou nás čakala skúška odvahy v chodbe úplnej tmy. 

Návšteva  v opálových baniach bola pre štvrtákov, ale aj ich učiteľov, jedinečným a silným zážitkom, nakoľko to bola ich prvá návšteva v bani.