Opál, amorfný minerál, chemicky hydratovaný oxid kremičitý patrí medzi polodrahokamy a názov dostal podľa staroindického slova upala, ktoré znamená drahocenný kameň. Ako sme sa dozvedeli hneď na začiatku našej podzemnej prehliadky, opál je charakteristický svojou krehkosťou a podľa Mohsovej stupnice tvrdosti dosahuje stupeň tvrdosti 5,5 - 6,5.

Podľa dostupnej literatúry je jeho vznik výsledkom sezónnych dažďov, ktoré premáčajú vysušenú pôdu v oblastiach klimaticky podobných austrálskemu vnútrozemiu. Tým, že voda obsahujúca rozpustené zlúčeniny kremíka presiakne do starých hornín a v období sucha sa vyparí, v puklinách zostane usadený oxid kremičitý a z neho sa postupne formuje opál.

Naše opálové bane sa vyznačujú, ako sme sa mohli aj sami presvedčiť, naozaj unikátnymi opálmi, ktoré sa vyznačujú tzv. opalizáciou. A práve táto súhra farieb zaraďuje unikátne slovenské opály medzi drahé variácie týchto kameňov.

Slovenské opálové bane tvoria sieť podzemných chodieb v celkovej dĺžke 35 km, s ktorých sme prešli približne 1 km. Vďaka profesionálnemu sprievodcovi sme sa dozvedeli podrobnú históriu týchto dubníckych opálových baní a ťažkej práce v nich, ktorá siaha až do 16. storočia a podzemná ťažba fungovala až do roku 1922. Následne bola banská činnosť obnovená až v roku 2012.

Ďalšou zaujímavou informáciou pre nás bolo, že táto unikatná pamiatka vyniká nielen z geologického hľadiska. Je zároveň sídlom 14 druhov netopierov, ktorým poskytuje úkryt pre ich “zimovanie” - hibernáciu.

Veríme, že návšteva tohto unikátneho národného pokladu Slovákov bola pre našich šiestakov nielen školským výletom, ale jedinečnosť tohto miesta im poskytla možnosť zistiť, že hoci rozlohou malé Slovensko, disponuje veľkým množstvom zaujímavých atrakcií, ktoré sa oplatí navštíviť a vidieť.