Tí najmenší trošku s obavami, ale zato s plným nasadením najprv zápasili s obúvaním korčúľ ich viazaním, a potom aj s ľadom. Aké boli ich pády? Na to už dávno zabudli. Skrytú slzičku rýchlo vystriedal smiech, radosť a šantenie. A možno aj rýchly pohľad na rodičov, ktorí ich prišli povzbudiť. Netrvalo dlho a úspech sa dostavil. Už nebola potrebná pomocná ruka, či stolička. Našim žiakom a zvlášť prváčikom sa na ľade darilo. Tí starší sa zasa oboznámili aj s inými technikami korčuľovania. Po niekoľko týždňov sa klzisko na Zimnom štadióne v Humennom stávalo svedkom nášho zápasu so sebou samým. Každý nad sebou zvíťazil a získal niečo, na čo sa nezabúda: nové schopnosti, zručnosti, priateľov, spomienky a aj veselé zážitky.