Týmito portrétmi a peknými myšlienkami o priateľstve sme ukázali svojim priateľom, ako veľmi nám na nich záleží. Žiaci prvého stupňa svoju reťaz obohatili iskierkou priateľstva . Po vyrieknutí slov: ,, púšťam iskierku priateľstva v kruh nech sa vráti do mojich rúk,“ sa postupným stisnutím pravej ruky vrátila iskierka späť k pani učiteľke. 300 detí pochopilo, že iskierku musíme poslať postupne všetkým priateľom, pretože bez priateľov nemáme nič. A možno tieto slová pochopili aj krátkym príbehom, ktorý si vypočuli v školskom rozhlase.

Bol to príbehom o malom chlapcovi, ktorý mal veľmi zlú povahu. Otec mu dal vrecko klincov a povedal mu, že vždy, keď sa nahnevá, nech zatlčie jeden klinec do plota. Prvý deň chlapec zatĺkol do plota 37 klincov. Za niekoľko týždňov sa naučil kontrolovať svoj hnev a počet zatlčených klincov sa postupne znižoval. Zistil, že je jednoduchšie ovládať zlosť ako zatĺkať klince do plota. Potom mu otec navrhol, aby vytiahol vždy jeden klinec, keď sa za celý deň ani raz nenahnevá. Dni sa míňali a chlapec po čase mohol povedať otcovi, že v plote nezostal ani jeden klinec. Vtedy zobral otec chlapca za ruku a zaviedol ho k plotu. Tam mu povedal: "Urobil si dobre, chlapče, ale pozri sa na diery v plote. Ten plot už nikdy nebude taký, aký bol. Keď povieš niečo v hneve, tak to zanechá práve takéto jazvy. Je to presne tak keď zabodneš do človeka nôž a vytiahneš ho. Nezáleží na tom koľkokrát povieš ľutujem, rana stále zostáva. Rana spôsobená slovom bolí rovnako ako fyzický úder.“
    Čo dodať na záver? Priatelia sú vlastne veľmi vzácne drahokamy. Rozosmievajú vás a podporujú vo všetkom. Vypočujú vás, ak máte starosti, pochvália a vždy sú ochotní otvoriť svoje srdce. Prajem vám, aby ste mali veľa priateľov a vážili si ich. Odpustite svojmu priateľovi, ak niekedy nechal vo vás dieru.