Sedeli tichučko -  v dusne pojednávacej miestnosti - a pred ich očami prebiehal súdny proces so všetkým, čo k nemu patrí. Počuli vyjadrenie sa sociálnej pracovníčky k spôsobu života mladistvého, vyjadrenie prokurátora, ktorý aj na ďalších dvoch dospelých podal obžalobu za delikvenciu i názory advokátok, ktorých cieľom bolo hľadať pre súdených poľahčujúce okolností. Jeden z nich už bol vo väzbe, a tak ho s putami na rukách priviedla policajná eskorta, ktorá sedela pri ňom počas celého pojednávania. Žiaci si všimli, že aj keď bolo horúco, pracovníci súdu mali na sebe taláre s modrým golierom - advokátky, s bordovým – prokurátor, s fialovým – sudca.

Proces trval dlho. Žiaci z neho odchádzali s otázkou, prečo a odkiaľ berú mladí ľudia právo porušiť domovú slobodu, súkromie, okradnúť bezbranného človeka, dokonca príbuzného, a prisvojiť si niečo, čo mu nepatrí. Kde sa stratila úcta človeka k človeku? Kde sa stratila úcta k sebe samému až do takej miery, že  mladý človek – plný sily a radosti – vedome pácha trestné činy, aj keď vie, že bude musieť byť za ne potrestaný, dokonca až sedieť vo väzení?!!