Naše stránky nepoužívajú žiadne reklamné, analytické alebo iné, súkromie ohrozujúce cookies. Žiadne cookies sa nezdieľajú s tretími stranami. Stránky používajú iba cookie nevyhnutné pre fungovanie prihlasovania. Je dočasné, po zatvorení prehliadača sa odstráni.

Vytlačiť túto stránku
streda, 05 február 2020 21:24

Extra hodiny biológie v mesiaci január

Napísal
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Pôda je životným prostredím mnohých organizmov, rastliny nevynímajúc. Má schopnosť akumulovať slnečné žiarenie, zadržiavať vlahu, je súčasťou kolobehu látok v prírode. Jej kvalita je nevyhnutným faktorom rastu a vývinu rastlín, od ktorých závisia živočíchy a aj človek.

Preto sme sa počas extra hodín biológie v 6. ročníku zamerali na základné pôdne vlastnosti, ktorými sú vlhkosť pôdy a jej teplota, a tak do nášho portfólia experimentov pribudli k pH pôdy ďalšie dva základné parametre.

Našou hlavnou materiálnou pomôckou bol už dobre známy digitálny laboratórny systém Vernier, interfejsové jednotky Labquest 2 a senzory.

V prvom experimente sme použili senzor vlhkosti pôdy. Množstvo vody v pôde, ktorá zapĺňa voľné priestory medzi pevnými časticami, je jeden z najdôležitejších faktorov, ktorý určuje rast rastlín a biologickú aktivitu pôdy. O tom, že základom priepustnosti pôdy je jej podložie, sa žiaci presvedčili jednoduchým experimentom. Do troch rovnakých nádob sme položili tri rôzne druhy podložia, piesok, malé kamienky a veľké kamene. Nádoby sme naplnili rovnakým množstvom pôdneho substrátu a do každej sme naliali rovnaké množstvo vody.

Úlohou žiakov bolo predpokladať, či výšky hladín vo všetkých nádobách budú rovnaké, alebo sa bude hladina v jednotlivých prípadoch líšiť. Svoj predpoklad mali zároveň aj zdôvodniť. Po stanovení predpokladu sme vyhĺbili do každého substrátu malú štrbinu, do ktorej sme vložili senzor vlhkosti pôdy a pôdu okolo senzora sme jemne utlačili. Spustili sme meranie. Cieľom bolo získať orientačný prehľad o obsahu vody v danej vzorke a porovnať ho so zrakovým a hmatovým vnemom. Zistili sme, že najvyššia vlhkosť bola vo vzorke pôdy s piesočnatým podložím, kde sme zároveň zistili aj najvyššiu hladinu vody. Prepdokladáme, že dôvodom je priepustnosť piesku a veľkosť štrbín medzi pevnými časticami v piesočnatej pôde, ktoré nie sú až také veľké ako pri pôdach s kamenným podložím.

V druhom experimente bola dominujúcim faktorom teplota pôdy. Cieľom bolo simulovať teplotné zmeny v pôde v rôznych hĺbkach pôdy. Na základe problémových otázok (Ako rastliny spoznajú, kedy majú na jar začať rásť? Ako poľnohospodári zistia, kedy je bezpečné na jar vysievať obilie?) sme sledovali, ako sa bude meniť teplota pôdy v závislosti od hĺbky merania. Pre zostavenie experimentu sme použili interfejsovú jednotku LabQuest 2 a tri senzory teploty. Do nádoby sme spravili tri otvory pre tri senzory teploty a odmerali sme hĺbku pôdneho substrátu v miestach vloženia. Pre simuláciu svetelného žiarenia sme použili stolovú lampu a pre simuláciu nočného mrazu sme použili nádobu s ľadom. Na jar sa teplota pôdy mení pomalšie, ako teplota vzduchu a dokonca sa môže stať, že pôda je chladnejšia cez deň ako vzduch a v noci môže byť naopak teplejšia. Žiaci mali predpokladať, či bude teplota vo všetkých vrstvách rovnaká alebo sa bude v jednotlivých prípadoch líšiť a odôvodniť tento svoj predpoklad. Na základe dvojdňového experimentu môžme povedať, že hoci počas dňa teplota pôdy stúpala vo všetkých troch vrstvách a počas simulovanej noci klesala vo všetkých troch vrstvách, v hĺbke 6 cm bola teplota stabilnejšia ako na povrchu.

Extra hodiny v 8. ročníku boli tématicky orientované na najdôležitejší orgán nášho tela, na sval, ktorý pracuje nepretržite, na naše srdce.

Cieľom našej prvej extra aktivity bolo meranie krvného tlaku v pokoji. Ako už vieme, krvný tlak je meradlom meniaceho sa tlaku tekutín v obehovej sústave a na jeho určenie je potrebné namerať dve hodnoty. Prvá hodnota je systolický krvný tlak, ktorý je nameraný, keď sa srdce sťahuje a krv sa čerpá do ciev a druhá hodnota je diastolický krvný tlak, keď sa srdce uvoľní a opäť sa plní krvou.
Pre realizáciu merania sme použili manžetu, senzor tlaku krvi a interfejsovú jednotku LabQuest 2.

Okrem tlaku krvi nám senzor tlaku krvi umožňuje zaznamenať tepovú frekvenciu a stredný arteriálny tlak, ktorý je meradlom toho, či sa dostáva krv do životne dôležitých tkanív ako je mozog, srdce a obličky.

Na zistenie tepovej frekvencie sme okrem senzoru tlaku krvi využili aj bezdrôtový senzor tepovej frekvencie. Jeho použitie nevyžadovalo až také zručnosti, ako je meranie tlaku a správne umiestnenie manžety na ľavom ramene. Na meranie sme využili interfejsovú jednotku LabQuest a snímač srdcovej frekvencie - tepu HGH - BTA. Žiaci pracovali vo dvojiciach. Namerané hodnoty porovnali s údajmi zistenými pomocou senzora tlaku krvi.

Žiaci sa naučili, že tepová frekvencia z fyziologickej stránky, je tlaková vlna spôsobená systolou ľavej srdcovej komory a vypudením krvi do aorty a udáva počet systol za 1 minútu. Ako prebiehajú naše extra hodiny si môžete pozrieť vo videách.

oplz loga horizont

Prečítané 706 krát