Naše stránky používajú súbory cookies.

utorok, 10 marec 2020 13:21

Extra hodiny biológie v mesiaci február

Napísala
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

V prvej extra februárovej hodine si žiaci 8.A triedy vyskúšali svoju silu v rukách pomocou dynamometra. Cieľom hodiny bolo zistiť, čo zabezpečuje svalová sústava a aký význam má meranie svalovej sily pre naše zdravie. Meranie svalovej sily je dôležité z hľadiska posúdenia funkčného stavu svalového tkaniva a následného zhodnotenia zdravotného stavu človeka.

Testovanie schopnosti ľudských svalov - dynamometria má svoje uplatnenie nielen v medicíne pri diagnostike ochorení, ale aj v ergonómii a v oblasti športu. Podľa oficiálnych údajov získaných z reprezentatívnej vzorky mladých ľudí vo veku od 15 do 18 rokov sa priemerná sila stisku ruky u chlapcov pohybuje približne v rozpätí 390 - 490 N a u dievčat od 290 do 390 N. Hoci sila stisku u našich žiakov bola nižšia, čo je pravdepodobne výsledkom nižšieho veku žiakov, zistili sme, že sila stisku v dominantnej ruke u väčšiny žiakov potvrdila oficiálne údaje, podľa ktorých by mala byť väčšia v priemere o 50 N.

V ďalšej extra hodine sme sa zameralı na vzájomné prepojenie prírodovedných predmetov, konkrétne chémie a biológie, aby sme tak žiakov upozornili na skutočnosť, že je potrebné využívať a analyzovať vedomosti a skúsenosti získané aj na iných hodinách a vedieť ich adekvátne predmetovo prepojiť. Cieľom hodiny bolo zistiť vplyv jedlej sódy na ľudský organizmus a charakteristiku tohto deja z hľadiska spotreby energie. Zistili sme, že jedlá sóda (hydrogenuhličitan sodný) má pozitívne účinky nielen na správne fungovanie tráviaceho systému. Vďaka svojej zásaditosti pozitívne ovplyvňuje náš imunitný systém, či pokožku.
Z chemického hľadiska je reakcia vody a hydrogenuhličitanu sodného endotermická reakcia. Na experiment sme použili interfejsovú jednotku LabQuest 2, senzor na meranie teploty, kadičku s vodou a jedlú sodu. Do kadičky s vodou sme vložili senzor a pripojili ho k interfejsovej jednotke. Spustili sme meranie a po niekoľkých sekundách sme do kadičky pridali hydrogenuhličitan sodný, čiže jedlú sódu. Pozorovali sme okamžitý zostup teploty vo vodnom roztoku, čo dokazovalo, že ide o edotermický dej, pri ktorom dochádza k ochladzovaniu prostredia a odoberaniu tepla z prostredia na priebeh reakcie.

V tretej extra hodine biológie sme nadviazali na učivo preberané počas klasických hodín biológie, ktoré je zamerané na živočíchy, priebeh a fungovanie jednotlivých systémov organizmu. Kvasinky sa rozmnožujú nepohlavne pučaním. Pripravili sme si mikroskopický preparát a prostredníctvom digitálneho mikroskopu sme mohli pozorovať vytvorenie púčika na materskej bunke, jeho rast a následné oddelenie a vznik dcérskej bunky identickej s materskou.

Tématicky sme pokračovali v skúmaní života kvasiniek aj v poslednej februárovej extra hodine. Hlavnou materiálnou pomôckou tejto hodiny bol opäť digitálny laboratórny systém. Pomocou senzora CO2 sme sledovali zmenu koncentrácie CO2 v biokomore s vodným roztokom kvasníc. Kvasnice potrebujú pre naštartovanie svojej biologickej aktivity (fermentácie) okrem cukru aj zamedzenie prístupu vzduchu. Najprv dôjde k poklesu teploty a jej využitiu pre začatie chemického procesu. Následne sa začne teplota uvoľňovať do prostredia a ohrieva vodný roztok. Je presným opakom chemického deja, ktorý sme pozorovali na predchádzajúcej hodine a z chemického hľadiska ide o exotermický dej.

oplz loga horizont

6. ročník
Nakoľko sme sa počas januárových extra hodín zameriavali na základné podmienky, ktoré musí pôda spĺňať na to, aby vytvorila priaznivé podmienky pre klíčenie, rast a vývin rastlín, zistiť, aké sú základné podmienky pre klíčenie rastlín, nebol pre našich extra šiestakov až tak zložitý problém. Pomocou zadanej problémovej otázky sme zisťovali, ako vedia poľnohospodári určiť, kedy majú zasadiť rastliny, alebo vysievať semená do pôdy. Zistili sme, že jedným z hlavných faktorov ovplyvňujúcich klíčenie semien rastlín je práve vlhkosť. V jednoduchom experimente s využitím senzora vzdušného C02 sme zisťovali, či semená hrachu dýchajú. Predpokladli sme, že rovnako ako u človeka, aj pri rastlinách dochádza pri dýchaní k uvolňovaniu CO2 a jeho zvýšený obsah v biokomore je dôkazom biologickej aktivity hrachu. Problémovou úlohou bolo zistiť, či dôjde k spusteniu biologickej aktivity pri suchom hrachu, alebo až po jeho namočení. Z výsledkov meraní je zrejmé, že voda je jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich klíčenie. Bez vody nedochádza k žiadnej biologickej aktivite, resp. pri jej nedostatku sa biologická činnosť pozastaví. Ako sme zistili počas ďalšej hodiny, teplota je ďalším rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim klíčenie. Namočené semená hrachu sme ochladili studenou vodou a opakovali meranie. Došlo k eliminácii dýchania semien hrachu a produkcia CO2 sa znížila.

Druhý blok extra hodín sme venovali bunkám, ktoré predstavujú základnú stavebnú jednotku každého živého organizmu. Po úvodnom vysvetlení základných rozdielov medzi rastlinnou a živočíšnou bunkou z hľadiska štruktúry a bunkových organel a spôsobu výživy, sme začali pozorovanie bunkových povrchov a jadra rastlinnej bunky. Na to sme si pripravili mikroskopický preparát z pokožky cibule. Po kvapnutí potravinárskeho farbiva bolo možné identifikovať riadiacu organelu bunky - jadro. Pozorovanie tvaru živočíšnej bunky bolo pre žiakov novou skúsenosťou, nakoľko využili vlastný biologický materiál, krycí epitel nachádzajúci sa v ústnej dutine po bokoch líc alebo na povrchu jazyka. Na základe týchto dvoch mikroskopických pozorovaní si žiaci osvojili jeden zo základných rozdielov medzi rastlinnou a živočíšnou bunkou. Zistili, že na povrchu rastlinnej bunky sa nachádza bunková stena, pod ktorou je cytoplazmatická membrána. Povrch živočíšnej bunky tvorí len cytoplazmatická membrána.

Prečítané 50 krát