Naše stránky nepoužívajú žiadne reklamné, analytické alebo iné, súkromie ohrozujúce cookies. Žiadne cookies sa nezdieľajú s tretími stranami. Stránky používajú iba cookie nevyhnutné pre fungovanie prihlasovania. Je dočasné, po zatvorení prehliadača sa odstráni.

streda, 27 apríl 2022 21:27

Deň Zeme so STEM na prírodovedných predmetoch

Napísala
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Dňa 22. 04. sme si pripomenuli Deň Zeme. Tento deň sa do kalendára ekológov oficiálne zapísal 22. 04. 1971 a neskôr od roku 1990 si ho každoročne pripomíname ako medzinárodný deň Zeme.
Naša škola, ktorá je od minulého školského roku zaradená do svetovej siete Eco-schools preto včlenila problematiku ochrany životného prostredia najmä do vyučovania prírodovedných predmetov, ale aj do vyučovania anglického jazyka, kde sme využili už niekoľko rokov používanú metódu CLIL.

Cieľom uvedených aktivít bolo experimentálne získavanie poznatkov a skúseností, rozvoj sociálnych kompetencií pri práci v skupinách, ale aj podpora rozvoja ekologického myslenia a environmentálneho povedomia našich žiakov.

Oxidy v životnom prostredí boli ústrednou témou chémie našich ôsmakov. Bádateľsky orientovaným vyučovaním sme si overili princíp vzniku kyslých dažďov. Kyslé dažde sú v súčasnosti veľkým ekologickým problémom. Vznikajú najmä v dôsledku extrémnej činnosti človeka, ktorej výsledkom je uvoľnenie oxidov dusíka, uhlíka a síry do vzduchu, kde reagujú s kvapkami vody a vznikajú kyseliny. Výsledkom je kyslý dážď, ktorého pH hodnota je výrazne nižšia, ako bežná pH dažďa (5,5).

Hlavnou materiálnou pomôckou, ktorú po pilotnom uvedení do predmetu biológia v tomto školskom roku postupne nasadzujeme aj do hodín chémie, bol digitálny laboratórny systém. Digitálny laboratórny systém naplno podporuje realizovať počítačom (v našom prípade iPadom) podporované bádateľské vyučovanie a zároveň umožňuje vytvorenie mobilného laboratória v ktorejkoľvek triede.

Žiaci pomocou digitálneho laboratórneho systému (interfejsová jednotka a senzor pH) uskutočnili experiment, prostredníctvom ktorého mohli priamo simulovať vznik kyslých dažďov. Realizácia experimentu bola veľmi jednoduchá. V prvom kroku žiaci naplnili kadičku vodou a ponorili do nej senzor pH, ktorý zároveň pripojili k interfejsovej jednotke LabQuest2. Po ustálení hodnoty pH spustili meranie. Vznik kyslých dažďov simulovali vydychovaním vzduchu a v ňom obsiahnutého CO2 (oxidu uhličitého) cez slamku do vody v kadičke. Zistili sme, že hodnota pH po niekoľkých minútach výrazne klesla. Analýzou získaných údajov a riadeným rozhovorom sme zovšeobecnili získané poznatky, ktoré sme následne upevnili prostredníctvom interaktívnych cvičení v prostredí Learningapps.
Aby nebola nuda ani na hodine chémie u našich siedmakov, medzipredmetovo sme prepojili s chémiou aj geografiu a výtvarnú chémiu. Ústrednou témou hodiny boli reaktanty a produkty chemických reakcií, ale realizáciou experimentu sme poslali žiakom chemicky zakódovaný odkaz vytvorením šumiacej planéty.

Ako reaktanty sme použili 8% kyselinu octovú a hydrogenuhličitan sodný, či kuchynsky povedané, jedlú sódu bikarbónu. V prvom kroku žiaci prostredníctvom svojich umeleckých zručností nakreslili na podložku plánetu Zem v jej typických farbách - modrej a zelenej. Následne posypali svoju planétu sódou bikarbónou a pomocou kvapkadla nakvapkali ocot. Výsledkom bola šumiaca planéta, ktorá im z chemickej stránky pripomenula rozdiel medzi chemickými a fyzikálnymi dejmi. Ich planéty začali šumieť, pretože došlo k uvoľneniu oxidu uhličitého. Po určitom čase došlo k prepojeniu použitých farieb.

A aké ekologické posolstvo mal tento chemický experiment? Počas formatívneho hodnotenia na konci vyučovacej hodiny žiaci správne pochopili odkaz chrániť naše životné prostredie a planétu Zem, aby nám z vesmíru nevyšumela.

Bádateľsky orientovaným vyučovaním formou riadeného bádania sme pokračovali na hodine biológie u deviatakov. Erózia pôdy predstavuje obrovský problém nielen kvôli zosuvu pôdy a prenosu pôdnych častíc, ale aj kvôli vyplavovaniu živín a nahromadeniu pesticídov, či iných chemických látok v pôde. Tieto nežiadúce látky sa následne dostávajú do plodín a prostredníctvom potravinového reťazca až ku konečnému spotrebiteľovi - človeku. Zároveň je narušená biologická rovnováha v prírode. Žiakov sme sa opýtali, či prítomnosť rastlín nejakým spôsobom ovplyvňuje odnos pôdnych častíc, ku ktorému dochádza pri erózii pôdy.

Eróziu pôdy sme simulovali experimentom. Dve nádoby sme naplnili rovnakým množstvom pôdy. Na simuláciu rastlín sme využili vidličky. Následne sme do oboch nádob začali nalievať rovnaké množstvo vody a pozorovali. V závere žiaci zistili, že z nádoby, kde neboli nasadené naše rastliny sa odplavilo viac pôdy a preto rastliny patria medzi faktory, pomocou ktorých vieme eliminovať následky erózie pôdy.

Ďalšou aktivitou venovanou dňu Zeme bola ekologická stopa našich žiakov. Pomocou online kalkulačky na výpočet ekologickej stopy (https://www.footprintcalculator.org/home/en) naši šiestaci zisťovali, aký negatívny vplyv má ich každodenná činnosť na životné prostredie. Zistili, že životný štýl, ktorým žijú svoj každodenný život, vyžaduje viac ako jednu planétu. Jedinou možnosťou, ale aj motiváciou do ďalších hodín, je zamerať sa na možnosti, ako postupne svoju ekologickú stopu znižovať.

Postupne po zime ožíva aj naše átrium a prvé vyvýšené záhony sú už vysadené.

Prečítané 237 krát