pondelok, 20 apríl 2015 12:05

Po literárnych stopách Oravy

Napísala
Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)

18. apríla 2015  /t.j. v sobotu/ sa tri krúžky slovenského jazyka a literatúry /Slováčik – vedie Mgr. Makarová, Slovenský jazyk a literatúra IV  - vedie Mgr. Selecká a Slovenský jazyk a literatúra III – vedie Mgr. Ondušková/ vydali vďaka Mgr. Makarovej, ktorá exkurziu zorganizovala,  na /ne/úrodnú Oravu. Na chabých, ale na pohľad prírodne krásnych lazoch sa zrodila literatúra, ktorá tvorí zlatý fond slovenskej literatúry. A čo sa týka slávnych umelcov a dejateľov, bol to mimoriadne bohatý kraj.

Prvá zastávka bola v Dolnom Kubíne na cintoríne, kde je pochovaný P.O.Hviezdoslav. Pri hrobe najväčšieho slovenského básnika je socha oráča, ktorý je zhotovený na motív básne Roľník. Ňou je vzdaný hold Hviezdoslavovmu otcovi, od ktorého sa básnik  naučil láske k práci.

Žiaci zapálili sviečku aj Jankovi Matúškovi – autorovi textu slovenskej hymny. Na hrobe má nádherný motív dievčiny z ľudovej piesne Kopala studienku, z ktorej bola do hymny vzatá melódia. /Pozrite si fotografie./

Z cintorína sa žiaci presunuli na kolonádu. Je to pôvodný, drevený most, ktorý spája dva brehy rieky Oravy. Blízko neho sa turistom ukazujú pávy, a to v plnej paráde. Aj my sme mali to šťastie – videli sme nádherný, vejárovitý páví chvost s farebnými okami, ktorý na dosť dlhú chvíľu upútal našu pozornosť.

Všetko to na žiakov zapôsobilo tak, že v Oravskom múzeu boli ticho ako muchy. Bodaj by aj nie, keď počuli toľko zaujímavých informácii o živote mladého Hviezdoslava, videli veci, s ktorými prišiel do kontaktu, videli oblečenie s povestnou bodkovanou mašľou fialovo-bielej farby, vyfotografovali si domček, v ktorom býval, atď...

Z múzea sme zišli do oravskej Čaplovičovej knižnice, kde je uložená zbierka najstarších kníh, máp, pergamenových listov slúžiacich na vedecké účely. Aj keď sme boli dostatočne unavení, staré mapy nás veru zaujali. A potom.....

.......hurá do Jasenovej. Do domu Martina Kukučína. Do chalúpky, ktorá existuje v pôvodnom stave. Do domu, ktorý navštevujú nielen Slováci, ale aj Američania a Chorváti, lebo Kukučín ako lekár pôsobil medzi nimi. Slovensko ho domov prijalo až po revolúcii a uložilo ho do zeme na Martinskom cintoríne.

Veru, krásna je slovenská zem , má úžasných a múdrych ľudí. Škoda, že si to uvedomíme, až keď ich stratíme. Uvažovali sme nad tým kdesi tam – pod nebom – na vyšnom konci Vlkolínca. Je to dedinka, ktorá je zapísaná na listine UNESCO. To znamená, že je kultúrnym dedičstvom nielen Slovákov, ale aj ostatných národov celého sveta. Až budete tuho premýšľať na konci roka, vyberte si tú trasu a neoľutujete.


       
{fcomment}

Prečítané 762 krát